Dňa 1. júla 2011 prebehlo ďalšie dejstvo vo veci 4C 158/2005 na Okresnom súde v Žiline. Pred súdom bola vypočutá súdna znalkyňa z odboru psychiatrie MUDr. Elena Poloncová z Liptovského Mikuláša, ktorú súd určil, aby na mňa - Tatjanu Šidlovú ako navrhovateľku v spore proti INA Kysuce, a. s. vypracovala súdnoznalecký posudok. Vyjadrila som sa totiž, že som ochotná toto vyšetrenie podstúpiť v nádeji, že mi pomôže, no nerátala som s bezcharakternosťou uvedenej znalkyne, ktorá sa spreneverí tomu, na čo prisahala po skončení školy a pri vymenovávaní za súdnu znalkyňu.
Ako som už spomenula, dotyčná lekárka odo mňa postupne prevzala časti zdravotnej dokumentácie, z ktorej postupne poscudzovala niektoré doklady o zdravotných vyšetreniach a ošetrení, aby nebol dôkaz o mojich tvrdeniach, s akými ochoreniami a situáciami som počas života zápasila a zápasím, a ktoré negatívne ovplyvňujú môj celkový zdravotný stav po stránke fyzickej i psychickej, a sú príčinou mojej zníženej fyzickej a psychickej odolnosti pri záťažových situáciách, ako aj celkovej výkonnosti.
Z obsahu znaleckého posudku je súdnemu človeku jasné, že tento bol vyrobený na objednávku kohosi v pozadí, pre koho je dôležité pred súdom dokazovať, že si vymýšľam, klamem, že trpím stihomamom, a že nie je podstatou mojej žaloby porušenie dobrých mravov a moja doživotná vydierateľnosť na základe toho, čo do Dohody vmanipuloval odporca cez svojho právneho zástupcu Mgr. Heringeša, ktorý je zjavne iba osobou, za ktorú sa skrývajú "iné". (V súvislosti s advokátskou kanceláriou Heringeš & partner, s.r.o. bola v tlači spomínaná zmluva, ktorú urobili 1. 2. 2006 s dodatkom z 23. 3. 2006 s MK SR , a NKÚ neskôr zistil, že tu prišlo k porušeniu zákona. Aj toto naznačuje, ako treba vnímať dôveryhodnosť tejto advokátskej kancelárie: ak MK SR nebolo schopné vidieť porušenia zákonov pri uzatváraní zmluvy, ako toho môže byť schopný človek bez právnického vzdelania a aktuálnych informácií v danej oblasti a veci? Verejnosť má právo sa domnievať, že aj v tomto prípade išlo najskôr o do rúška zákona zahalené "výpalníctvo" zaevidované ako poskytovanie právnych služieb, pričom v tlači uvádzali v tejto spojitosti aj niektoré iné subjekty.)
Ja, ako človek bez peňazí, bez správnych väzieb na správnych zločincov organizovaných a etablovaných v štruktúrach verejnej a štátnej moci, platených z daní občanov SR, zločincov, ktorí manipulujú dianie v tomto štáte s pocitom rovnosti Bohu, lebo majú moc rozhodovať o osude ľudí, ktorých majú podelených na tých "našich" a tých, ktorí "sú proti nám", nemám žiadnu úctu orgánov, na ktoré sa obraciam, aby som sa domohla spravodlivosti - aj pre konanie kreatúr z oblasti psychiatrie, pretože MUDr. Poloncová nie je prvou, kto si na mne ukája svoje mocenské chúťky a komplexy, a za svoje výplody fantázie - za nekorektné až lživé vyjadrenia v posudkoch a pred súdom inkasuje - predbežne od štátu - stovky eur.
Podobné "diagnostikovanie" som zažila po mojom pokuse o samovraždu po treťom výsluchu na polícii k vražde Coufala na psychiatrii Fakultnej nemocnice na Mickiewiczovej ul. v Bratislave v auguste 1982, kde vtedy "účinkovala" ako primárka nomenklatúrnička MUDr. Žuchová, v tom období bývajúca na Zúbekovej ul. č. 27! (Pôsobili tam vtedy aj MUDr. Mayer, MUDr. Pálházy, MUDr. Rakús. Môj skoro jednomesačný pobyt bez môjho súhlasu a súdneho príkazu v tomto zariadení by vydal na nový Prelet nad kukučím hniezdom! Bolo mi odmietnuté vyšetrenie a ošetrenie zlomeniny kostrče, ktorú mi spôsobil ošetrovateľ kopancom na privítanie! Keďže napokon nezistili nič "podozrivého" v mojej osobnosti, snažili sa mi "prišiť" aspoň alkoholizmus!)
Ako najlepší príklad v zmysle zistenia, že postupom času sa stane každý psychiater obeťou svojho povolania a potreboval by sám dôkladnú psychiatrickú liečbu, si dovolím uviesť MUDr. Víta Provazníka, ktorého "nález" uvádza vo svojom znaleckom posudku 1/2011 znalkyňa (?) Poloncová.
Pred tým, ako mi pre CFIDS priznali v r. 2001 konečne invalidný dôchodok, musela som absolvovať proti svojej vôli aj psychologické a psychiatrické vyšetrenia. Nezostávalo mi iné, lebo som skutočne nevládala vôbec chodiť do zamestnania a žiť som nemala z čoho.
Pretože som nebola schopná ani chodiť, išla som za najbližším psychiatrom, ktorým bol MUDr. Vít Provazník v poliklinike v Bratislave - Karlovej Vsi.
Odpovedajúc na úvodnú otázku som odrazu zaregistrovala nevídanú aktivitu pána doktora - trieskal do stroja ako divý, nuž som sa ho spýtala, čo tam "preboha" toľko píše, veď som k nemu ešte len prišla. Keď ale začal na mňa štekať, či aj jeho budem žalovať, svitlo mi. Nuž som si vzala "odporučenku" a s komentárom, že veď sa môžem dať vyšetriť aj inde, som odišla na Mýtnu ulicu. Aké bolo moje prekvapenie, keď na posudkovej komisii vytiahla posudková lekárka MUDr. Nemlahová papier, z ktorého čítala, že mám paranoidnú schizofréniu! Protestovala som proti tomu, a napokon mi originál "nálezu" lekárka vydala. Mám ho k dispozícii doteraz.
Posudky od MUDr. Janíkovej a MUDr. Lovichovej, u ktorých som absolvovala po odchode od dr. Provazníka vyšetrenia, hovorili opak. Neviem, ako sa ocitol Provazníkov posudok v dokumentácii u MUDr. Janíkovej, ale bol daný k dispozícii MUDr. Poloncovej, ktorá ho s radosťou využila - ale ani ona sama nekonštatuje, že by som trpela paranoidnou schizofréniou! Nuž mi "vyrobila" aspoň paranoidné vnímanie sveta.
Neskôr sa ukázalo, že moje "žaludby" (rozumej žaloby) do Štrasburgu, ktoré som spomenula pred Provazníkom, boli dôvodné - čo len potvrdzuje opodstatnenosť mojich tvrdení, že na Slovensku je každý sťažovateľ označený za paranoika a kverulanta, a je ním trvale, aj keď sa preukázal opak!!!
Práve "vďaka" podobným kreatúram, aké tu opisujem, ktoré požívajú dôveru ako "úradné" osoby všade - najmä medzi "svojimi"!
V nadväznosti na konanie dr. Provazníka som si dala urobiť výpis z čerpania zo svojho konta v zdravotnej poisťovni a s prekvapením som zistila, koľko lekárov si na mňa vyčerpalo peniaze za zdravotné výkony, ktoré mi nikdy neposkytli. Najväčším prekvapením bolo, keď som zistila, že si MUDr. Provazník účtoval za komplexné psychiatrické vyšetrenie pacienta. Kontrolný orgán potvrdil, že nemal vo svojej dokumentácii žiadne podrobné vyšetrenie mojej osoby a že mu úhradu nevykoná. Písomnosti súvisiace s touto skutočnosťou a moje podania proti dr. Provazníkovi sa z ktoviekoho iniciatívy - najskôr asi z iniciatívy jeho samotného - ocitli v záznamoch u psychiatričky dr. Evy Janíkovej z Mýtnej ul. v Bratislave, od ktorej sa dostali ku znalkyni.
MUDr. Poloncová ignorovala moju doporučenú výzvu o vrátenie "zadržanej" dokumentácie, a rovnako MUDr. Janíková neodpovedala na moju písomnú doporučenú žiadosť o sprístupnenie dokumentácie, ktorá bola/je založená v jej ambulancii. (Ruka ruku umýva?)
Musím konštatovať, že asi ťažko nájdete takého "odborníka" akým je dr. Provazník, ktorý by bol schopný v priebehu piatich minút pacientovi a na diaľku diagnostikovať paranoidnú schizofréniu. Jeho výkonnosť a "odbornú spôsobilosť" dosahovali len MUDr. Estera Kubicová , obvodná lekárka z polikliniky na Schneidra-Trnavského č.8 v Dúbravke (ktorá oddane pomáhala v snahách Ing. E. Kiselyovej a Ing. Z. Neubauerovej - mojim bývalým susedám produkovať dôkazy , aby ma mohli zbaviť užívacieho práva k bytu č. 74, keďže eštebákom nebola vhod moja svedecká výpoveď k vražde Coufala) a MUDr. Ondrisková, psychiatrička z polikliniky v Karlovej Vsi, s ktorou som sa osobne stretla jediný raz a získala som dojem, že "v poriadku" nebude ona , na čo mi neskôr súhlasne prikývla zdravotná sestra z inej psychiatrickej ambulancie, a preto som nikdy viac za ňou - ani pod nátlakom Kubicovej, nešla, pretože som ani nemala dôvod , ani necítila potrebu v tom období navštevovať psychiatrov. (Ale aby boli motivácie dotyčných jasné - na prvú som podala na podnet jej ambulantnej sestry a poškodených pacientov oznámenie za úplatkárstvo, ktoré bolo podľa kompetentných orgánov vyhlásené za premlčané, hoci ho pacienti a jej ambulantná sestra dosvedčili, a druhú "odborníčku"poslali radšej pôsobiť do Veľkých Levár, aby nebola na očiach verejnosti.)
Znalkyňa MUDr. Poloncová sa preukázateľne v posudku vôbec nezaoberala tým, ako vplýva na postihnutého ochorenie CFIDS a tendofibromyalgia - ako vplýva jeho zdravotný stav na schopnosť fungovať v bežnom živote, najmä na schopnosť odolávať nátlakom, manipulácii, schopnosť vidieť veci v súvislostiach a vidieť a vedieť si zvážiť ich možné následky v budúcnosti, schopnosť si uvedomiť a odolať úmyselnému vyvolávaniu stresových situácií odôvodňovaných údajnou časovou tiesňou ( pričom jediným cieľom tohoto konania je dotlačiť obeť k podpisu zmluvy, ktorá je nenápadne nevýhodná a je legalizovanou zákonnou možnosťou na okradnutie občana, ktorý sa dobrovoľne nechce vzdať svojho vlastníctva za dumpingovú cenu , lebo vie, že cena jeho majetku je vyššia), naviac, ak v posudzovanom období mal ešte zdravotnú krízu a takmer dva roky sa kumulovali iné zdravotné problémy, pre ktoré v tom období musel absolvovať viaceré vyšetrenia.
Rovnako sa nezaoberala príznakmi samotného ochorenia, ktoré sú veľmi početné a rôznorodé (no napriek tomu sa odvolávala na klasifikáciu MKCH-10) a stav pacienta sa mení takmer zo dňa na deň, pričom ide o cykly, počas ktorých sa po určitú dobu pacient cíti v "normále" - občas aj niekoľko mesiacov.
Odvaha znalkyne posudzovať a vydať znalecký posudok a bez súčinnosti iných odborníkov, je obdivuhodnou známkou drzosti. Motiváciou k takémuto konaniu môže byť korupcia v pozadí, aj keď túto znalkyňa popiera. Samozrejme, nie sú vylúčené iné dôvody, najmä ak ide o posudzovanie osoby, ktorá verejne prejavuje svoj názor na eštebákov, postaví sa proti "bielym golierom" - domácim, i tým s väzbami na zahraničie (INA Kysuce ako súčasť IWK - Maria Schaeffler, Nemecko) , nelichotivo sa vyjadruje o skorumpovaných orgánoch štátu a dovolí si sťažovať sa, podávať trestné oznámenia a žaloby, na ktoré občana odkazujú všetky orgány !
Je teda dosť dôvodov označiť takéhoto občana úradným spôsobom za paranoika - aby mal štát a jeho vyvolení na každej úrovni pokoj od neho a dôvod ignorovať jeho práva - údajne! garantované Ústavou SR - na každej úrovni.
K takýmto záverom dospeje súdny človek, pretože povinnosťou znalca je podľa zákona pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru, aj keď to neprikázal súd, a toto svoje rozhodnutie má znalec súdu riadne odôvodniť.
Prečo by sa tým však zaoberala, prečo by konala v súlade so zákonom, keď prioritnou požiadavkou skrytého predplatiteľa výsledku a záveru znaleckého posudku má byť paranoia a ona za takto "kvalitne" odvedenú prácu (posudok a vyjadrenie k nemu pred súdom) dostane niekoľko stoviek eur, ktoré jej súd obratom vyplatí! (Mne by stačili pri výške môjho dôchodku minimálne na pokrytie štvrťročnej existencie!)
Neviem, či bol jej postup v súlade so zákonom, keď mi dala niekoľko stranový "dotazník" vypĺňať doma a ja som ho aj doma vypĺňala.( Dotazník, ktorého otázky boli koncipované ešte pred r. 1976, ako vidieť z údajov na hárku, kedy bol vytlačený.) Osobne som skonštatovala, že ide o materiál, ktorý sa používal na likvidáciu triednych nepriateľov cez psychiatriu, čo som lekárke aj povedala. (V súčasnosti som mala odpovedať na otázky o.i. napr. týkajúce sa mojej sexuálnej orientácie, ba dokonca aj súvisiace s marxizmom-leninizmom!!! Dotazník so svojimi odpoveďami mám odkopírovaný a jeho fotokópia je súčasne dôkazom, že som ho vypĺňala doma.)
(Neskúmala som, či si oprávnene a za čo vyúčtovala MUDr. Poloncová cca 505,- E v súvislosti s mojím vyšetrovaním od štátu , a či aj tie hodiny, ktoré som odsedela doma ja nad vyplňovaním dotazníka v jej neprítomnosti a počas sviatočných dní na konci roka 2010. )
Keďže som nemala pocit, že by sa mi dôkladne venovala, a že je schopná písomne zaznamenávať , čo hovorím, doplnila som sedenia písomne - odoslaním listov doporučene, aby sa nedostali do rúk nepovolaným osobám - aj pre upresnenie a istotu, že pochopila veci správne, keďže mi nikdy nedala možnosť vysvetliť podrobnosti a objasniť svoje postoje, ani tvrdenia podložiť nejakým dôkazom úradného charakteru.(Lekárku zaujímalo, napr. prečo listy posielam doporučene - "veď to stojí veľa peňazí!" , ako to, že už nemám "ten" dom, či verím súdu! - veď mi priznal advokátku! a podobne. Dnes môžem len konštatovať, že veriť sa naozaj nedá už nikomu! A ak neverím nikomu, tak vychádzam zo svojich vlastných štyridsaťročných životných skúseností s podliakmi reprezentujúcimi štátnu a verejnú moc.)
Ako sa cíti obeť praktík podvodníkov, a neraz aj súdnej a inej moci, určite zažilo množstvo slovenských práva sa domáhajúcich občanov, ktorí sú prezentovaní a vnímaní na súdoch, prokuratúrach, polícii a orgánoch verejnej správy ako tí, ktorí klamú: je nám pripomínané - neraz arogantným tónom - že si máme dávať pozor, aby sme neboli za svoje vyjadrenia stíhaní pre krivé obvinenie, neraz na nás revú , že máme hovoriť k veci, odpovedať na otázky , ktorých zmysel a cieľ je často pre nás problematické v danom momente pochopiť, a niekde a niekedy sa dozvedáme, že máme vraj jediné právo - byť ticho!
Znalecký posudok založením do súdneho spisu sa stáva verejne dostupným a prestáva byť dokumentom, ktorý podlieha lekárskemu tajomstvu. Rovnako pacient musí súhlasiť s použitím svojej dokumentácie, a tým sa vlastne stáva zraniteľným a bezbranným, pretože posudok i zápisnice z výsluchu znalca môže protistrana beztrestne zneužívať a rozširovať a používať proti probandovi ich kópie kdekoľvek si zmyslí s odvolaním sa na to, že ide o dokument vytvorený odborníkom.
Je zaujímavé, že v tejto súvislosti súd neupozornil ani MUDr. Poloncovú, ani Mgr. Heringeša na prípadné trestné stíhanie za ohováranie, za nepravdivé vyjadrenia (ktoré som čiastočne súdu dokázala a doložila inými písomnosťami) a prípadné zneužitie posudku na iné účely a v iných konaniach. (Do protikladu treba postaviť nepripustenie mojej zvukovej nahrávky ako dôkazu, ktorú som vyhotovila na jednom z jednaní s Heringešom a Paštekom, pričom diktafón bol položený medzi nami na stole. A použila som ho preto, že som si nebola schopná zapamätať v stave, v akom som sa nachádzala, už deň predtým z kaukliarskych výkonov Mgr. Heringeša nič! Že by mohla byť napokon dôkazom podlosti protistrany, som vtedy vôbec nemohla tušiť!)
Sme na tom občas horšie ako zločinci - neraz musíme znášať pocit poníženia a bezmocnosti, keď ešte aj zastupujúci advokát sa vyjadrí, že neverí našim tvrdeniam! Neverí, hoci nemá tiež dôkaz o tom, že sa veci neudiali tak, ako ich predkladáme my!
A to len preto, že nemôžeme svinstvá "všemohúcich"dokázať inak ako slovami rozhorčenia, najmä ak sa dostaneme do situácie, že nám zlikvidujú dôkazné materiály , alebo skutočné dôkazy vyhlásia za nezákonné a nedovolia ich pripustiť, že v spravodlivom bezmocnom hneve nám povolia nervy a dôrazne sa rozhodneme brániť zubami-nechtami aj napriek snahám nás umlčať. ( Máme sa - MY - zdržať takýchto prejavov! Vytvárame si totiž zlý obraz o sebe!)
Gauneri za svoje klamstvá ani aroganciu pred súdom i voči súdu stíhaní nikdy nebudú - a nielen to, ale v mojej prítomnosti sa im ešte ani raz nedostalo podobného ponaučenia ako mne! Ani vtedy, keď sa preukázalo, že očividne klamú, alebo sa drzo správajú voči súdu. (Prečo asi?)
Ja však musím vyvracať podozrenia, že predkladám starý záznam lekára, na ktorom je rozmazaný dátum, že som bola skutočne chorá tento rok - nedávno, nie pred rokom, vysvetľovať, že to, čo vyzerá ako chrípka, je len jeden z ukážkových charakteristických prejavov ochorenia CFS/CFIDS, a možno si to prečítať aj na internete. Môj zdravotný stav je označovaný za chronické ochorenie - teda akoby nemenné, ktoré nijako neovplyvňuje moju činnosť (veď vyzerám tak dobre! - samozrejme - ale iba zvonku!), bežný život, výkonnosť, schopnosti fungovať v každom smere, čo je však v rozpore s odbornými názormi a závermi imunológov v súvislosti s uvedenými ochoreniami v celosvetovom meradle. Musím si odkladať každý pokladničný blok z lekárne, cestovný lístok, aby som mohla doložiť, že neklamem, musím ponižujúco vysvetľovať, čo ma všetko práve bolí, prečo nemôžem dobre chodiť, atď.
Kde je tu úcta voči mne ako človeku? Ak niekedy odpoviem na otázku ako sa cítim, že dobre, tak mi ani nenapadne, kam niekto zo zúčastnených mieri - zvykla som si totiž na množstvo zdravotných problémov za niekoľko desaťročí tak, že sa nimi permanentne nezaoberám, k lekárom chodím už len v najnevyhnutnejších prípadoch - keď už nemôžem ovplyvniť svoj stav dostatkom spánku a správnou (hoci drahou) stravou a životosprávou. A neraz teda si už ani neuvedomujem, ak nemusím nadmerne fyzicky organizmus zaťažiť, že ma bolí to, či ono, že mám rany na niektorých miestach tela, ktoré mi mokvajú a sú tiež súčasťou porúch imunity a vždy sa vyskytnú niekde inde. Asi v tomto zmysle sa teda cítim normálne. Po "výlete", hoci len na nutné nákupy, ďalší deň som nútená preležať.
Pri mojom temperamente , ak sa vychádza iba zo slovného prejavu, je málokedy na mne vidieť únavu. Tá sa prejavuje najmä v psychickej oblasti - neznášaním hluku, prudkého svetla, pachov, neschopnosťou rozmýšľať a reagovať pohotovo a presne, bezchybne koncipovať a prepísať text, ktorý vyžaduje aj určité znalosti, enormnou podráždenosťou a najmä úplnou neschopnosťou pokojne riešiť situácie zapríčinené povrchnosťou alebo zámernosťou iných, s ktorými sa dostávam do kontaktu v bežnom živote a som proti nim bezmocná - odčerpáva mi to totiž na dlhú dobu nesmierne množstvo energie, ktorú potrebujem na zabezpečenie svojej základnej existencie.
Kategórii "podliak" sa stačí vyjadriť pred orgánom , že sa dotyčný ničoho nedopustil, a tým je vec na každom orgáne "vybavená" a trestné oznámenie je "dôvodne" odmietnuté. Je samozrejmosťou, že sa pritom účelovo zabráni oznamovateľovi trestného činu predložiť dôkazy, ktoré ak nie sú priamymi, tak aspoň podpornými, aby preukázal, že jeho tvrdenia nie sú výmyslami a krivými obvineniami kreatúr s diskutabilnou "príslušnosťou". Posledná moja skúsenosť v tomto zmysle je práve v prípade trestného oznámenia na dr. Poloncovú.
Pred súdom som sa nezdržala, aby som (- vynervovaná z toho, ako drzo a bez mihnutia oka znalkyňa klame, i z toho, že pred súdom nepožívam žiadnu dôveru a skutočnú úctu ako človek a občan , a nie je tu skutočná rovnosť pred zákonom napriek vonkajšiemu zdaniu - ) aj napriek protestu a slušnému upozorneniu zákonnej sudkyne, že dostanem pokutu, že to či ono k veci nepatrí a mám klásť iba otázky - nevyjadrila svoje rozhorčenie priamo znalkyni do očí, keď s bezcharakternosťou vlastnou prednovembrovým nomenklatúrnym kádrom klamala, že mi vrátila všetky doklady zo zdravotnej dokumentácie o podstúpených vyšetreniach , že pravdu nehovorím ja, že posudok urobila zodpovedne a že v zdravotnej dokumentácii som nemala vlastne nič! "Nepamätala" si ani, že som jej hovorila aj o tom, že som bola znásilnená, i že som bola napadnutá 2. 10. 1998 osobou, ktorá sa mi vyhrážala zastrelením - nič z toho v posudku nefiguruje, aj keď je všeobecne známe, že takéto životné udalosti sú doživotnou traumou a doživotne poznačia človeka, jeho dôveru k iným. Ale veľmi "dobre si pamätala", že som hovorila, že som užívala amitriptylín pol tabletky (čo nezodpovedá skutočnosti - "tlačila" na mňa, aby som si spomenula, koľko som užívala tabliet v období asi 8 rokov dozadu! a ja som podráždená odpovedala v tom zmysle, že neviem, že si nepamätám, a nie je to podstatné, či to bola jedna alebo pol tabletky) a ako som sa veľmi dobre a podrobne rozpamätávala na situácie z minulosti! (Pričom nemala ničím potvrdené - ani overené - že moje výpovede sú pravdivé!)
Znalkyňa vo svojich prednesoch/odpovediach na otázky pred súdom potvrdila, že nie je odborníčkou na to, aby posúdila súvislosti a spolupôsobenie ochorenia/í na celkovú schopnosť učiniť právny úkon v tom zmysle, ako ho občanovi vnucujú pri podpise akejkoľvek zmluvy( t.j., že podpisom potvrdzuje, že úkon urobil z vlastnej vôle, nie za nápadne nevýhodných podmienok - a tak tie skryté ten, kto nepozná legislatívne diery, ich nevýhodnosť vôbec nemusí odhaliť ani do smrti) a plne si vedomý toho, čo činí.V tejto súvislosti treba poznamenať, že sa z bežných a ožobračovaných ľudí, tlačených do kúta napr. tým, že im bude vyplatených 1,2-násobok znalcom určenej ceny za pôdu ako zvýhodnenie za dobrovoľný odpredaj vo verejnom záujme, našiel asi málokto, kto by nepodpísal a nechal sa radšej vyvlastniť a šiel so žalobou na súd pre nezákonné vyvlastnenie. A tak najrôznejšie "mafie" i mafia ťažia z takéhoto jednoduchého spôsobu "legálneho" nadobúdania cudzieho majetku.
Je známe, že všeobecne známe veci na súdoch dokazovať netreba. Napriek tomu, ja musím do podrobností dokazovať všetky príznaky diagnóz, pre ktoré som bola daná do invalidity už v r. 2001, vysvetľovať, čo je podstatou ochorenia, ako sa prejavuje - aj keď ponúkam na nahliadnutie zdravotnú dokumentáciu, ktorej časť som v kópiách dávno do súdneho spisu doložila.
Myslím, že ak súd nemá potrebné odborné vedomosti a ani znalkyňa z odboru psychiatrie nie je schopná tieto veci fundovane súdu vysvetliť a spracovať v posudku, mal by súd pribrať, alebo aspoň požiadať o odborné vyjadrenie toho, kto sa dlhé roky zaoberá imunológiou, nehovoriac o vyšetrení u psychológa.
Pre orientáciu všetkých však, domnievam sa, že úplne stačí vyhľadať si informácie na internete pod MKCH - 10 a najmä pod heslom CFS/CFIDS cez Google sa podrobne oboznámiť s najnovšou bakalárskou prácou pani Petry Jansovej, ktorá sa zaoberá práve prejavmi tohoto ochorenia a jeho dôsledkom na život postihnutého! (http://www.me-cfs.cz)
Znalkyňa Poloncová sa odvoláva, že vychádzala z klasifikácie MKCH-10, ale jej závery v tomto smere sú zrejme jej fabuláciami. Ochorenie je zaradené podľa ošetrujúceho imunológa ako D 84 - 89. A podľa odborníkov sú aj stavy depresie sprievodným zjavom tohoto imunologického ochorenia. A ako ovplyvňuje depresívny stav vôľové vlastnosti jedinca, jeho ľahostajnosť voči okoliu a situáciám, zrejme by mala najlepšie vedieť samotná znalkyňa, ak skutočne vyštudovala odbor psychiatria riadne a na lekárskej fakulte.
Je zaujímavé, že znalkyňa napriek tomu, že z dokumentácie, ktorá ešte nebola doložená do spisu (a preto ju vlastne odstránila - aby zmizli dôkazy), uvádza časť z dekurzu - záznamu, ktorý jasne dokumentuje stav ešte pred podpisom zmluvy a bol urobený vtedajšou obvodnou lekárkou. Uvádza aj ďalšie záznamy z karty z evidencie obvodného lekára, ktoré už boli odkopírované v súdnom spise, ale napriek tomu ich popiera v tom zmysle, že by mali byť rozhodujúce, určujúce alebo aspoň významné pre stav, v ktorom som sa nachádzala (už dlho pred tým, ako začala na mňa INA Kysuce vyvíjať nátlak na odpredaj pôdy pre výstavbu) tesne pred jednaniami a v období podpisu zmluvy a nekorektnej Dohody.
Skutočnosti, ktoré nie som schopná z právneho hľadiska postrehnúť a posúdiť, súdu veľmi fundovane predniesla moja súdom určená právna zástupkyňa. Poukázala práve na to, že znalkyňa uvádza nálezy a záznamy, ktoré dokumentujú, že som nebola schopná fyzickej a psychickej činnosti a potrebovala som pokoj minimálne 3 mesiace, a rovnako som nebola schopná cestovať na dlhé vzdialenosti; sú o. i. datované už 24. júna 2005 a pokrývajú obdobie práve to, ktoré súvisí s jednaniami a podpisovaním. (Zároveň toto poukazuje na skutočnosť, že znalkyňa klamala, že nemala k dispozícii nálezy o mojom zdravotnom stave iné, ako vyšetrenia o tlaku a pulze a pod., ktoré nepreukazujú žiadne súvislosti s tým, v akom psychickom stave som sa nachádzala.)
Znalkyňa na otázku mojej právnej zástupkyne určenej súdom odpovedala, že nie je ochotná posudok doplniť, lebo ja osobne proti nej vyvíjam aktivity - tak, ako proti iným osobám! ( Rozumej: osobám, ktorých nekalé konanie je štátom ochraňované! Netreba pochybovať, že informáciu o mojich trestných oznámeniach na osoby, ktoré sú spomínané v predchádzajúcich príspevkoch získala od policajného vyšetrovateľa, ktorý začal konať až po mojom zverejnení prípadu a po sťažnosti na inom orgáne. Na dokazovanie o nedôvodnosti môjho oznámenia mu stačilo jej tvrdenie, že nič nie je pravdou! A nepochybujem , že mu ešte tvrdila s kamenným ksichtom, že ide o osobu paranoidnú, ktorá jej chce škodiť! Práve tak, ako škodí tým "chudákom" iným!)
Znalkyňa požiadala súd, aby mohla sedieť. Vraj je po operácii nohy. Videla som je príchod na súd, aj ako svižne zbehla nadol k automatu po kávu, ba aj v súdnej sieni zabudla krívať. (Ja si vždy musím dobre rozmyslieť, kadiaľ pôjdem, kde sa dá vyhnúť schodom, a či tam, kde sú, nevyhnutne musím ísť! Pretože mňa nohy bolia naozaj - až tak, že mi ide prasknúť hlava.) Je otázne, či je teda, a či vôbec bola v stave práceneschopných. (Možno sa jej iba triasli nohy pri predstave, ako bude klamať a okrúcať, aby odôvodnila svoje "dielo".)
Na moju otázku znalkyňa konkretizovala spomenuté aktivity: podané trestné oznámenie a verejný protest a koľko toho som vraj schopná popísať! Aj jej som písala mnohostranové listy! (Nuž preto, lebo som videla, že ma vyšetruje veľmi povrchne a píše veci vytrhnuté zo súvislostí! A pre nedobrý vnútorný pocit z jej osoby, v čom som nesklamala. Len ľutujem, že som jej naletela, že som sa zasa nechala komusi zmanipulovať, keď ma ubezpečovala, že jej môžem písomnosti a nálezy odovzdať, nemusím sa báť, ona mi ich vráti, pozrie si ich neskôr, lebo "práve teraz" nemala čas.!)
Tu máte, milí občania jasne opísané, akým smerom sa uberajú myšlienky nomenklatúry prednovembrových vyvolených, ktorí nás dodnes otravujú svojimi zákernosťami: nik si nesmie otvoriť ústa, povedať pravdu, brániť sa! Sme povinní všetko trpne znášať- okrádanie, osočovanie, urážky, poškodzovanie povesti, poškodzovanie v materiálnej i psychickej rovine.
A aktivity, ktoré musíte vyvinúť na svoju obranu, ktoré vykonávate s vypätím všetkých síl a vôle, s odporom a len preto, že nie ste ochotní a schopní znášať ich svinstvá, aktivity, ku ktorým vás tými svojimi svinstvami nútia, im slúžia na dokazovanie toho, že ste úplne zdraví - samozrejme len vtedy, keď sa im to hodí! A vtedy vás aj berú na zodpovednosť za vaše konanie! A keď im je to vhod zasa v inom prípade - najmä keď sa začnete domáhať svojich práv v zmysle zákonov a Ústavy SR, tak vás označkujú nálepkou kverulanta a paranoika: čiže výklad zákona, morálky, dobrých mravov a faktov podľa toho, ako to práve komu z nich vyhovuje!
Majú to dobre poistené - posudok, ktorý by ste priniesli (za ďalších viac ako 505,- E ) na konfrontáciu, neuznajú, takže majú istotu, že im žiadni nimi nenominovaní "znalci" neskrížia ich podlé plány. Neostáva mi teda iné, iba čakať, kto zasa bude tým vyvoleným "nominantom", ktorý v rovnakom duchu vystaví kontrolný posudok a opuncuje ma nálepkou "paranoika" v zmysle záverov MUDr. Eleny Poloncovej.
Tento raz ale za žiadnu cenu dotyčnému už do ruky nevydám originály mojej - Poloncovou pretriedenej, zdravotnej dokumentácie.
A nepochybujte, že ak sa postavíte na odpor, vyprodukujú z vás lotra hodného odsúdenia za urážky na cti tých, ktorí žiadnu nemali a nemajú. S jediným cieľom - dokázať vám , kto je "tu" pánom. Vlastne - s cieľmi dvoma, dobre sa "nabaliť" na tom "hajzlovi", ktorí si dovolil nepadnúť im k nohám; aj za cenu, že zostane na ulici, alebo sa obesí. Veď ide iba o nulu zo suterénu "našej" - teda ich "smotánkovej" spoločnosti!
"On má síce pravdu, ale my ho aj tak doj..... "- takto sa vyjadril jeden zo sudcov OS Bratislava IV asi pred 7 rokmi v byte jednej zo sudkýň, kam sa schádzajú na posedenia, o jednej z ich obetí. Tento doslovný výrok interpretoval zdesený, morálku si ctiaci manžel amorálnej sudkyne človeku, ktorý bol naším spoločným známym a dotyčný to povedal mne - ako ich obeti, na ktorej sa "odbavujú" už niekoľko desaťročí.
Nech žije sudcovská a iných nezávislosť!
K dnešnému príspevku si dovolím priložiť aj jednu zo svojich básní z ďalšej na vydanie pripravenej zbierky, v poradí už štvrtej.
Posledná cesta podliaka
napokon sa ti život vojde
do štyroch stien -
celý -
v polohe ležmo, horeznak,
akoby na posteli,
v ktorej si sa celý život váľal,
vydáš sa na posledný výlet
do krajiny návratu svojich
nesplnených snov
a za húkania nočných sov
sa pustíš po chodníku
za svetlom svetlonosa v diaľave,
ktoré sa zdá na dosah
ruky
a vyvoláva úzkosť
z budúcnosti pod roentgenovým pohľadom
sudcov
zrkadlu,ktoré nastavia
tvojmu vyhasnutému pohľadu,
potečú neskoré slzy ľútosti
po beztvarej tvári
maska z nej skĺzla
a užasnutý zisťuješ,
že si vlastne nikdy pod ňou
žiadnu tvár ani nemal
a po celý život si pred sebou
tlačil a svetu ukazoval
len káru hnoja
13. 4. 2009
copyright autorka
