Ajhľa! Vstali noví bojovníci ?

Pred niekoľkými dňami som na internete objavila adresu organizácie CCHR- občianskeho združenia, ktoré vystupuje na internete ako združenie na pomoc a ochranu práv pacientov poškodených psychiatriou, zaoberajúce sa zneužívaním ľudských práv v psychiatrii.

V súvislosti so zneužitím mojej zdravotnej dokumentácie a  likvidáciou jej časti dr. Poloncovou, znalkyňou, som sa potešila objavu adresy a vopred som sa telefonicky  spojila s touto  organizáciu. Na požiadanie nejakej mladej ženy som mailom poslala podrobnosti k veci s tým, o čo vlastne ide, a  okrajovo uviedla aj ako prípad vznikol. Dostala som po čase odpoveď, že mail odoslali "ich" právničke, a treba počkať na jej vyjadrenie.

V odpovedi bolo výrazne väčším písmom a zvýraznené červenou farbou  uvedené číslo účtu organizácie. Nie som zvyknutá brať nič zadarmo, ale predsa len prispievať komusi, o kom ani netuším, aké sú jeho ciele , zameranie a skutočné pohnútky, bez istoty, že sa bude naozaj ochotný angažovať v môj  prospech,   to som už vo veku 65 rokov dosť zrelá na to, aby som si veci najprv overila.

Na adresu organizácie som na meno I..O. poslala teda mail s otázkami aj v tom zmysle, či treba zaplatiť príspevok vopred  (keďže zvýraznenie čísla účtu  možno chápať ako  nevyslovenú  žiadosť  oň)   a kto je tou právničkou z Bratislavy, ktorej " preposlali" môj mail. 

Po niekoľkých ďalších dňoch som dostala odpoveď, že sú mladou organizáciou s minimálnym aparátom, a ich právnička sa vyjadrila, že mi pomôcť nemôže, lebo nejde o  poškodenie psychiatriou, a mám sa obrátiť na iné subjekty.

Ani na jednu z otázok  v predošlej korešpondencii som odpoveď nedostala. Prišla až  po tom, ako som rozviedla na adresu združenia svoje úvahy. Bolo mi  vysvetlené, že nemajú kapacitu, lebo sú dobrovoľnými pracovníkmi atď.
Keď som si dala tú námahu, a pozrela sa na "vec" bližšie, zistila som, že ide o organizáciu, v pozadí ktorej stojí scientologická cirkev.

Osobne mi je čudné len to, podľa akých kritérií hodnotia zneužívanie psychiatrie v tejto organizácii, keď  ním nie je môj prípad, ktorý  do tej kategórie  určite patrí  práve z dôvodu , že je dôsledkom konania v prospech niekoho, kto stojí proti mne ako odporca na súde, a  určite teda patrí pod ochranu práv pacientov.
A tak som od "ich" právničky nedostala žiadnu nielen konkrétnu  pomoc, ale ani radu,  ako by som mohla postupovať proti svojvôli zákernej znalkyne.
Nie je to tak dávno, čo sa na mňa na  bratislavskom súde "prilepili" dvaja starí muži  (ktorých dôveryhodnosť je tiež otázna  a mne skôr spôsobmi  pripomenuli   veteránov ŠtB), a v tej súvislosti mi napadlo, či tou právničkou nebude pani T. z Petržalky, ktorú  mi tak "vrelo"odporúčal jeden z nich. (Podľa dodatočného vyjadrenia  OZ CCHR  ide o inú osobu.) A pán prejavil aj iniciatívu - bleskovo zohnal pani H. R. ,údajnú kanadskú pozorovateľku, ktorá posedela ako verejnosť spolu s nimi v súdnej sieni, vzala si odo mňa papiere a kópie niektorých písomností so sľubom pomôcť; neskôr ma požiadala o nejaké kontaktné adresy  v súvislosti s aktivitami zameranými na Rómov .

Aj keď som sa telefonicky kontaktovala s JUDr. T. a poslala som jej  rozsiahly  opis svojich problémov doporučene,  po cca troch telefonátoch sa už  neozvala ani jedna z nich.
Správanie dotyčnej JUDr. však vo mne vzbudilo  nedôveru, keď počas jedného rozhovoru so mnou sa smiala z toho, čo som jej rozprávala, a mne sa  jej smiech javil ako výsmech.
Zaujímavý bol prejav  jedného z pánov - samé nadávanie na eštebákov, prezidenta a pod., ktoré  bolo počuť z jeho úst   najmä vtedy, keď  sme  sa - idúc po chodbe  OS Bratislava - ku sebe približovali .  Zdalo sa mi, že to mali byť provokácie, ktorých cieľom bolo, aby som sa vyjadrovala podobne. (Pripúšťam, že ich k podobným hodnotiacim úsudkom môže viesť rovnaký pocit bezmocnosti  občana a nemožnosť dovolať sa zákonmi a Ústavou SR garantovaných práv ako v mojom prípade.) A podobne sa  na konto pomerov v štáte -  ale slušným spôsobom  -   o svojich problémoch  - vyhrážkach a odpočúvaní , v telefonáte so mnou rozhovorila  aj dr. T.  Samozrejme, že som s ňou musela v tomto smere  súhlasiť.

"Kanadská" pozorovateľka", ktorá má byť "novou dobrou priateľkou" dr. T., pôsobila na mňa veľmi dôveryhodne, matersky, sebaisto, sľubovala pomoc.
(Viem, že má tiež osobné problémy, a množstvo práce - zháňa dôkazy o porušovaní práv na Slovensku!
Vnucuje sa mi otázka - práv koho? Rómov na východnom Slovensku, či Maďarov? Alebo každej obete zlovôle režimu na slovenskej pôde? Netuším.)
Ak  tu spomenutým subjektom ubližujem  slovami, ktoré som  napísala, prosím o prepáčenie.  Nejde o zlý úmysel. Ale ich konanie vzbudzuje nedôveru spôsobom, akým  vystupujú: získanie si dôvery ,  sľuby pomoci , ktoré sa neskôr ukážu ako  nerealizované, či nerealizovateľné, použitie človeka  na svoje ciele (?), neinformovanie, ako naložili s poskytnutými kópiami písomností a informáciami,  a potom prerušenie kontaktu(?).
Všetky moje úvahy na tému spoľahlivosti a dôveryhodnosti podobných subjektov, ktoré som tu rozvinula - aj keď vo veľmi skromnom rozsahu, by nazvala dr. Poloncová konšpiráciami - tak, ako  nazvala skutočnosti, ktoré boli predmetom jej záujmu pri vyšetrovaní mojej osoby. Akoby som bola jedinou v tomto štáte, kto má dôvod neveriť už takmer nikomu a zverejňuje svoje prípady a skúsenosti s cieľom, aby sa  prípadní čitatelia vyhli podobným "zážitkom" a "ochotníkom".
Nadobudla som totiž istotu: že dôveru si zrejme veľkú nezaslúži nik z tých, ktorí sa snažia prezentovať cez rôzne projekty ako záchrancovia  a ochrancovia v podobných oblastiach, pretože vždy sa nájde dôvod, pre ktorý sa nedá pomôcť nejednému z tých, ktorí by  ju potrebovali  od nezávislých subjektov  - aspoň takú, aby cez tieto subjekty bolo pravidelne upozorňované vplyvné zahraničie, že je veľa toho zhnitého v tomto štáte slovenskom!
Podľa mojich osobných dlhoročných skúseností  ide vo veľkej miere o "organizácie", ktoré sledujú úplne iné ciele a  predstavovanie  seba samého  v tom zmysle, že ich cieľom  je  ochrana ľudských práv je iba na  zakrytie skutočných záujmov, o ktorých nik netuší, aké vlastne sú.
Na ochranu  práv osoby terorizovanej eštebákmi a ich pohrobkami, , súdmi , políciou, prokuratúrou a ďalšími  skorumpovanými orgánmi verejnej moci, či "bielymi goliermi"/ mafiou,  nik z nich  nevystúpi, nepustí sa do boja , ba  ani na to nebude  verejne poukazovať.
Púšťajú sa len do nenáročných prípadov, na ktorých potom vykazujú svoju úspešnosť.

A tak sa navonok zdá, že v tejto kompostovej demokracii je všetko ako v ružovej záhrade.

Antikorupčná vládna fraškolinka.SK ?

A opäť raz vyhlásili boj proti korupcii a dávajú možnosť aj plebsu, aby sa na ňom zúčastnil - aby nemal pocit, že preň vláda nič nerobí.

Isto si nejeden občan veľmi dobre pamätá, že podobných liniek už bolo niekoľko, ale nikdy sa nedozvedel nik, koľko bolo na základe podnetov dokázaných  korupcií a koľko bolo  odsúdených korupčníkov, ktorými sa to v tomto štáte len tak hemží.

Nie je však vylúčené, že nejeden oznamovateľ sa za svoju odvahu dostal do nepríjemností a stal sa obeťou pomsty  zberby, ktorá drží spolu bez ohľadu na "stranícke tričko", keď ide o válov.

Snažila som sa dovolať  na linku 0850 111 001 niekoľko razy; aby som aj ja prispela svojou troškou k náprave pomerov. Nie raz  mi hláska oznámila, že účastník nie je v dosahu, inokedy mi informačná kancelária povedala, že momentálne nik nie je k dispozícii.

A keď som sa konečne dovolala, tak som sa dozvedela, že so súdmi "to" možné nie je, do spisu nik nepôjde, s ďalšou vecou tiež nie je možné nič urobiť, ale  prípad  postupu vyšetrovateľa Taliana zo žilinského úradu boja proti korupcii (?) z Bánovskej cesty 3 vyzerá na možnú korupciu.

Jednoducho, na Slovensku je to tak! Korupcia, aj keď skrytá, ale zjavná každému súdnemu človeku,  korupciou na Slovensku nie je! Pretože ju nemožno dokázať!

A tu sa nastoľuje otázka, čo robia orgány pre to, aby ju dokázali? Okrem toho, že vyzvú občanov, aby im nahlasovali prípady korupcie. A takto ohrozili  seba  -- tým, že priznajú, že boli nútení úplatok dať a svedeckou výpoveďou proti korupčníkovi.

Za niekoľko rokov som nezbadala, že by mali orgány snahu dokázať či už zneužívanie právomocí, alebo skrytú korupciu spôsobom, ktorý by nebol priamo avízom, že idú po dotyčnej osobe.

Na OS Žilina mám spor proti INA Kysuce pod sp. zn. 4C 158/2005. V súvislosti s týmto sporom osobne už v nestrannosť súdu neverím, pretože viaceré náznaky svedčia o tom, že sa niečo odohráva "za scénou".

V súvislosti s pozadím veci som podala nejaké podnety najmä proti advokátovi Heringešovi, ale ani jeden neprešiel - ako na polícii, tak na prokuratúre.

A v tom poslednom prípade, resp. dvoch, ktoré so sporom súvisia, je prítomná korupcia,  ktorú spochybňuje len ten, kto v nej má priamu účasť.

Posúďte sami.

Keď som podala svoje posledné oznámenie, dostalo sa na políciu na Bánovskej 3 v Žiline do rúk Mgr. Taliana. Požiadala som ho, aby som mohla prísť na vypočutie o dva dni  neskôr, ako určil, keďže bude vo veci súdne konanie a dopoludnia by sme výsluch stihli. Vyhovoril sa, že musí cestovať  vo veci  ešte do Čadce, a tak som prišla dva dni pred súdnym konaním na políciu. Kópiu svojej výpovede som nedostala, lebo to vraj zákon neumožňuje!.

O dva dni som len ústa otvárala, keď Heringeš vnucoval sudkyni písomnosť, ktorú mal od Mgr. Taliana, zdôrazňujúc, že som zasa proti "nim" niečo podala (čo má byť jedným z dôkazov, že som údajnú nekorektnú Dohodu z ich strany porušila ja, a preto je dôvodné, aby ma INA vydierala  vyžadovaním zmluvnej pokuty 470 000,- Sk, resp. nedoplatením dlžnej čiastky, ktorú sľúbila v zmluve). Písomnosť, v ktorej  o. i. ešte vyšetrovateľ vec prekrútil tak, aby z toho vyšlo, že som sa vyjadrila, že Heringeš korumpoval zákonnú sudkyňu v prebiehajúcom spore!

Nemala som ako dokázať, že uvedené nie je pravdou  - naopak, že som sa  vyjadrila, že sa sudkyňa zatiaľ javí ako korektná.

Celá akcia nemala iný cieľ, ako popudiť sudkyňu proti mne.

Po dlhom vypisovaní dookola som napokon  kópiu výpovede získala a doložila do spisu, aby sudkyňa mohla porovnať, kto klame - a nie po prvý raz; čo je nakoniec preukázateľné aj z iných mnou predložených (a ignorovaných, či odmietaných) dôkazov.

Z písomnosti, ktorú dal Heringeš do spisu založiť, je zjavné, že vyšetrovateľ mu poslal otázky mailom, na ktoré sa mohol pripraviť, a nemusel zrejme ani nič podpisovať! Okrem toho. že nevypovedal priamo pred vyšetrovateľom!

A je nespochybniteľné aj to, že som musela "naklusať" dva dni pred konaním o veci do Žiliny preto, aby bol dostatok času dodať Heringešovi do rúk na súd proti mne zasa nejaký "dôkaz", ako ja krivdím "bielym golierom",  a aby sudkyňa nepochybovala o mojej osobe, ktorú sa protistrana snaží vykresľovať ako klamárku a podvodníčku.

A mohla som proti tomuto postupu vyšetrovateľa písať kam sa mi páčilo - policajné zložky i prokuratúra nikde nič "nenašli", čo by odporovalo zákonu, nasvedčovalo korupcii, ovplyvňovaniu orgánov, prepojenosti zainteresovaných.

A ako som už nedávno spomenula, nechala som sa "ukecať" - v nádeji, že mi to osobne v spore 4C158/2005 pomôže - a podrobila som sa psychiatrickému vyšetreniu u súdom určenej znalkyne dr. Poloncovej z Liptovského Mikuláša. Metódy  použité znalkyňou,  dotazník z r. 1976!, všetko svedčí o spôsoboch, aké sa používali v dobách normalizácie na likvidáciu triednych nepriateľov.

Kto vie, kto mal prsty v určení znalkyne, ktorá mi vykradla a zničila zdravotnú dokumentáciu, aby mohla na mňa napísať posudok, ktorý by "hral do kariet" protistrane a možno aj súdu!
A svoje hodnotiace úsudky vykonala bez toho, aby som súčasne bola vyšetrená aj znalcom z odboru psychológie.

A napriek tomu, že som mnoho z jej tvrdení vyvrátila, doložila písomnosťami  dokladujúcimi  opak o mojej osobe, ten hnoj, ktorý na mňa nakydala, zo mňa už asi ťažko niekto zmyje. 

Pretože obsah posudku je  promptne zneužívaný v môj neprospech aj na polícii v LM, kde - ako  tomu nasvedčuje odôvodnenie v uznesení jedného policajta - bol poskytnutý  starostovi Dúbravy,  ktorý poukazuje na moje "zdravotné problémy"  (rozumieť tomu treba tak , že to "nemám v hlave v poriadku", a preto moje tvrdenia o zneužívaní právomocí ako ním, tak  pracovníkmi Obvodného úradu - odbor všeobecnej  vnútornej správy v LM sú len výplodom môjho údajne paranoidného zamerania, ktorým ma opuncovala znalkyňa).

Policajný orgán z PPZ, s ktorým som sa kontaktovala telefonicky ešte pred podaním oznámenia,  mi vysvetlil, aký trestný čin spáchala lekárka nepravdivým a poškodzujúcim  ma posudkom. Po podaní trestného oznámenia bolo toto odoslané do Liptovského Mikuláša, kde ho miestne príslušná polícia zrejme "zatĺka" - veď Poloncová a jej manžel majú svoj okruh známych - nepochybujem, že podobného charakteru ako "biele goliere", proti ktorým som sa odvážila postaviť svojou žalobou. A v prospech ktorých urobila táto "odborníčka" znalecký posudok za takmer 506,-  Eur  predbežne zo štátnych peňazí - a ostáva mi len dúfať, že ich nakoniec ešte z rozhodnutia súdu nezaplatím ja!

Aj tieto dva prípady vo svojej podstate poukazujú na korupčné pozadie, na mafiánske praktiky zakorenené v tomto štáte tak hlboko, že už sú pokladané za normu - aj tam, kde by sa podobné normy mali považovať za trestnú činnosť.

Pochybujem však, že sa niekto bude chcieť zaoberať týmito prípadmi - asi by tak neučinil žiadny orgán ani vtedy, keby som im priniesla rukolapnejšie dôkazy!

A potom, vraj boj proti korupcii! Veď ju nechcú potláčať už v zárodku!

A ak by niekoho z čitateľov zaujímal priebeh sporu na Okresnom súde Žilina vo veci 4c 158/2005, tak najbližšie konanie bude  1. júla 2011 o 13. hodine na 1. poschodí. Verejnosť je vítaná.