štvrtok 9. júna 2011

Ajhľa! Vstali noví bojovníci ?

Pred niekoľkými dňami som na internete objavila adresu organizácie CCHR- občianskeho združenia, ktoré vystupuje na internete ako združenie na pomoc a ochranu práv pacientov poškodených psychiatriou, zaoberajúce sa zneužívaním ľudských práv v psychiatrii.
V súvislosti so zneužitím mojej zdravotnej dokumentácie a  likvidáciou jej časti dr. Poloncovou, znalkyňou, som sa potešila objavu adresy a vopred som sa telefonicky  spojila s touto  organizáciu. Na požiadanie nejakej mladej ženy som mailom poslala podrobnosti k veci s tým, o čo vlastne ide, a  okrajovo uviedla aj ako prípad vznikol. Dostala som po čase odpoveď, že mail odoslali "ich" právničke, a treba počkať na jej vyjadrenie.
V odpovedi bolo výrazne väčším písmom a zvýraznené červenou farbou  uvedené číslo účtu organizácie. Nie som zvyknutá brať nič zadarmo, ale predsa len prispievať komusi, o kom ani netuším, aké sú jeho ciele , zameranie a skutočné pohnútky, bez istoty, že sa bude naozaj ochotný angažovať v môj  prospech,   to som už vo veku 65 rokov dosť zrelá na to, aby som si veci najprv overila.
Na adresu organizácie som na meno I..O. poslala teda mail s otázkami aj v tom zmysle, či treba zaplatiť príspevok vopred  (keďže zvýraznenie čísla účtu  možno chápať ako  nevyslovenú  žiadosť  oň)   a kto je tou právničkou z Bratislavy, ktorej " preposlali" môj mail. 
Po niekoľkých ďalších dňoch som dostala odpoveď, že sú mladou organizáciou s minimálnym aparátom, a ich právnička sa vyjadrila, že mi pomôcť nemôže, lebo nejde o  poškodenie psychiatriou, a mám sa obrátiť na iné subjekty.
Ani na jednu z otázok  v predošlej korešpondencii som odpoveď nedostala. Prišla až  po tom, ako som rozviedla na adresu združenia svoje úvahy. Bolo mi  vysvetlené, že nemajú kapacitu, lebo sú dobrovoľnými pracovníkmi atď.
Keď som si dala tú námahu, a pozrela sa na "vec" bližšie, zistila som, že ide o organizáciu, v pozadí ktorej stojí scientologická cirkev.
Osobne mi je čudné len to, podľa akých kritérií hodnotia zneužívanie psychiatrie v tejto organizácii, keď  ním nie je môj prípad, ktorý  do tej kategórie  určite patrí  práve z dôvodu , že je dôsledkom konania v prospech niekoho, kto stojí proti mne ako odporca na súde, a  určite teda patrí pod ochranu práv pacientov.
A tak som od "ich" právničky nedostala žiadnu nielen konkrétnu  pomoc, ale ani radu,  ako by som mohla postupovať proti svojvôli zákernej znalkyne.
Nie je to tak dávno, čo sa na mňa na  bratislavskom súde "prilepili" dvaja starí muži  (ktorých dôveryhodnosť je tiež otázna  a mne skôr spôsobmi  pripomenuli   veteránov ŠtB), a v tej súvislosti mi napadlo, či tou právničkou nebude pani T. z Petržalky, ktorú  mi tak "vrelo"odporúčal jeden z nich. (Podľa dodatočného vyjadrenia  OZ CCHR  ide o inú osobu.) A pán prejavil aj iniciatívu - bleskovo zohnal pani H. R. ,údajnú kanadskú pozorovateľku, ktorá posedela ako verejnosť spolu s nimi v súdnej sieni, vzala si odo mňa papiere a kópie niektorých písomností so sľubom pomôcť; neskôr ma požiadala o nejaké kontaktné adresy  v súvislosti s aktivitami zameranými na Rómov .
Aj keď som sa telefonicky kontaktovala s JUDr. T. a poslala som jej  rozsiahly  opis svojich problémov doporučene,  po cca troch telefonátoch sa už  neozvala ani jedna z nich.
Správanie dotyčnej JUDr. však vo mne vzbudilo  nedôveru, keď počas jedného rozhovoru so mnou sa smiala z toho, čo som jej rozprávala, a mne sa  jej smiech javil ako výsmech.
Zaujímavý bol prejav  jedného z pánov - samé nadávanie na eštebákov, prezidenta a pod., ktoré  bolo počuť z jeho úst   najmä vtedy, keď  sme  sa - idúc po chodbe  OS Bratislava - ku sebe približovali .  Zdalo sa mi, že to mali byť provokácie, ktorých cieľom bolo, aby som sa vyjadrovala podobne. (Pripúšťam, že ich k podobným hodnotiacim úsudkom môže viesť rovnaký pocit bezmocnosti  občana a nemožnosť dovolať sa zákonmi a Ústavou SR garantovaných práv ako v mojom prípade.) A podobne sa  na konto pomerov v štáte -  ale slušným spôsobom  -   o svojich problémoch  - vyhrážkach a odpočúvaní , v telefonáte so mnou rozhovorila  aj dr. T.  Samozrejme, že som s ňou musela v tomto smere  súhlasiť.
"Kanadská" pozorovateľka", ktorá má byť "novou dobrou priateľkou" dr. T., pôsobila na mňa veľmi dôveryhodne, matersky, sebaisto, sľubovala pomoc.
(Viem, že má tiež osobné problémy, a množstvo práce - zháňa dôkazy o porušovaní práv na Slovensku!
Vnucuje sa mi otázka - práv koho? Rómov na východnom Slovensku, či Maďarov? Alebo každej obete zlovôle režimu na slovenskej pôde? Netuším.)
Ak  tu spomenutým subjektom ubližujem  slovami, ktoré som  napísala, prosím o prepáčenie.  Nejde o zlý úmysel. Ale ich konanie vzbudzuje nedôveru spôsobom, akým  vystupujú: získanie si dôvery ,  sľuby pomoci , ktoré sa neskôr ukážu ako  nerealizované, či nerealizovateľné, použitie človeka  na svoje ciele (?), neinformovanie, ako naložili s poskytnutými kópiami písomností a informáciami,  a potom prerušenie kontaktu(?).
Všetky moje úvahy na tému spoľahlivosti a dôveryhodnosti podobných subjektov, ktoré som tu rozvinula - aj keď vo veľmi skromnom rozsahu, by nazvala dr. Poloncová konšpiráciami - tak, ako  nazvala skutočnosti, ktoré boli predmetom jej záujmu pri vyšetrovaní mojej osoby. Akoby som bola jedinou v tomto štáte, kto má dôvod neveriť už takmer nikomu a zverejňuje svoje prípady a skúsenosti s cieľom, aby sa  prípadní čitatelia vyhli podobným "zážitkom" a "ochotníkom".
Nadobudla som totiž istotu: že dôveru si zrejme veľkú nezaslúži nik z tých, ktorí sa snažia prezentovať cez rôzne projekty ako záchrancovia  a ochrancovia v podobných oblastiach, pretože vždy sa nájde dôvod, pre ktorý sa nedá pomôcť nejednému z tých, ktorí by  ju potrebovali  od nezávislých subjektov  - aspoň takú, aby cez tieto subjekty bolo pravidelne upozorňované vplyvné zahraničie, že je veľa toho zhnitého v tomto štáte slovenskom!
Podľa mojich osobných dlhoročných skúseností  ide vo veľkej miere o "organizácie", ktoré sledujú úplne iné ciele a  predstavovanie  seba samého  v tom zmysle, že ich cieľom  je  ochrana ľudských práv je iba na  zakrytie skutočných záujmov, o ktorých nik netuší, aké vlastne sú.
Na ochranu  práv osoby terorizovanej eštebákmi a ich pohrobkami, , súdmi , políciou, prokuratúrou a ďalšími  skorumpovanými orgánmi verejnej moci, či "bielymi goliermi"/ mafiou,  nik z nich  nevystúpi, nepustí sa do boja , ba  ani na to nebude  verejne poukazovať.
Púšťajú sa len do nenáročných prípadov, na ktorých potom vykazujú svoju úspešnosť.

A tak sa navonok zdá, že v tejto kompostovej demokracii je všetko ako v ružovej záhrade.