piatok 29. marca 2013

Malá chronológia cieleného „dojedrbávania“ TatjanyŠidlovej orgánmi Slovenskej republiky



Vďaka nedomyslenému (?) kroku navrhovateľa v spore  pod sp. zn.  18C-8C 367/2012 na Okresnom súde Žilina   na  ochranu osobnosti, ktorý  založil do spisu pod č. l. 60-61 kópiu uznesenia vo veci, v ktorej jeho advokátska kancelária zastupuje žalobcov o ochranu osobnosti proti bývalému policajnému prezidentovi pod sp. značkou 6C/73/2012  na OS Dunajská Streda , som si dokázala vysvetliť,  a dúfam, že sa nemýlim, prečo sa proti mojej osobe rozpútala celá mašinéria, ktorá má za cieľ ma umlčať, zastrašiť, ale najmä sa mi pomstiť za „drzosť“ domáhať sa svojich práv, ktoré mi zaručuje Ústava SR , Dohovor o ochrane ĽPZS, trestný poriadok a občiansky súdny poriadok. Okrem toho tieto práva by mi mala  zaručovať aj elementárna slušnosť  orgánov moci voči občanovi, ak by tento štát bol právnym štátu. Ako výsmech pôsobí heslo na vozidlách polície SR „pomáhať, chrániť“ – ak sa teda nemá týkať iba tých, ktorí sú prisluhovačmi moci.
Je zbytočné podrobne rozpisovať úvahy okolo celého dobre naprogramovaného perzekučného scenára, podľa ktorého „v súčinnosti“  konajú slovenská polícia, prokuratúra, súdy, priestupkové oddelenia a s nimi poprepájané „biele goliere“ , ktoré majú záujem na výsledkoch konaní, ktoré sa ma týkajú,  vo svoj prospech.
Dúfam, že bystrému čitateľovi bude stačiť na pochopenie chronológia a poznámky na vysvetlenie k nej.
Koncom roka 2005 som podala žalobu proti INA Kysuce, a. s., Kysucké Nové Mesto, ktorú zastupuje Mgr. Heringeš. Dôvod: Dohoda  mimo kúpnej zmluvy o odpredaji pozemkov na výstavbu INA, ktorá je obsahovo v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a nevyplatenie časti dohodnutej ceny. Po tom, ako som sa obrátila na policajné orgány  v Čadci s podozrením na podvod zo strany INA Kysuce, a. s.,  ma tento subjekt začal vydierať  -- požadovaním zaplatenia zmluvnej pokuty cca 460.000,- Sk pre údajné porušenie Dohody, pretože som sa v nej zaviazala – podľa tvrdenia Heringeša – že už nikdy nič proti INA Kysuce nepodám!
Tento záväzok sa ale nemohol týkať budúcnosti, a už vôbec nie v súvislosti, že mi nevyplatia peniaze, ktoré do Dohody zahrnuli. S odstupom času som pochopila, čo mala znamenať istá „nonverbálna“ komunikácia Heringeša a Pašteku počas jedného jednania    v predklone, jedna ruka na bruchu a druhá na ústach, potláčaný smiech.
Bolo im zrejmé, že sa im podarilo ma dostať tam, kam chceli a vopred im bolo jasné, že mi peniaze nevyplatia a napokon ma oberú aj o peniaze , aj o pôdu.
V tom období som bola pod vplyvom depresie, ktorá bola diagnostikovaná aj MUDr. Evou Janíkovou, neschopná uvažovať a konať, pochopiť obsah textu,  vidieť manipuláciu mojou osobou, zneužívanie mojej neznalosti orientovať sa vo veci a domyslieť dosah a následky obsahu písomnosti, ktorý  mi na podpis predkladajú.
Heringeš  už pred podaním žaloby argumentoval policajným orgánom, šéfredaktorovi My žilinské noviny a neskôr i súdu, že som psychicky chorá, aby moje tvrdenia nebrali ako fakty.
Návrh na určenie vlastníckych práv, podaný ešte cca rok pred podaním žaloby 4C/158/2005    z 8. 11. 2004 sa na súde v Čadci dostal do rúk sudcovi Marťákovi – neskôr odsúdenému za korupciu. Tento účelovo maril prejednávanie mojej žaloby, aby umožnil nastrčeným osobám predať INA Kysuce časti môjho vlastníctva.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia zase maril sudca Kičura, ktorý dnes pôsobí na vysokom poste inde. Bol prijatý súdom 15. 10. 2004.
 Po podaní  návrhu na vyslovenie neplatnosti zmluvy som na OS Žilina  podala ešte dva ďalšie návrhy – rozdielne  v merite veci , aby som nepremeškala  neskôr na uplatnenie svojich nárokov lehotu.  Od výsledku v spore 4C 158/2005 totiž závisel ďalší postup pri uplatňovaní nároku. (7C 111/2006 a 13C/167/2006)
Tieto dva návrhy neskôr účelovo zásahom kohosi v pozadí súd spojil do veci 4C 158/2005, aj keď predtým v jednej veci bolo konanie prerušené do ukončenia veci 4C 158/2005, v druhej odmietla zákonná sudkyňa spojenie vecí podľa želania odporcu.
Za návrhy som zaplatila pre mňa nie malé súdne poplatky – 28. 227,- Sk a 10. 200,- Sk -- o ktoré som takto údajne prišla.
Po jednom z pojednávaní sa Heringeš vyjadril na chodbe OS Žilina: „ My máme peňazí dosť! My sa budeme súdiť donekonečna!“
Je logické, aby ten, kto má peňazí dosť, nevyplatil Šidlovej 170.000,- Sk, ktoré jej mal doplatiť, keď má peňazí dosť na súdenie sa donekonečna?
Je jasné, že v tomto prípade ide o pomstu, cieľom ktorej je ma úplne zlikvidovať po stránke psychickej, a najmä existenčnej, pre moje podania, ktoré som učinila v súvislosti s nezákonnými postupmi , ktoré sa aplikovali pri nadobúdaní pôdy pre INA Kysuce ako  vedením Mesta K N M, tak samotnou INA.
Podvody na Správe katastra v K N M sa diali nielen v prípade, v ktorom je trestne stíhaný bývalý pracovník Ing. Svrček, ale aj v iných. 
Napr. jeden z listov vlastníctva našej rodiny so zvyškom nevykúpenej parcely vo výmere 992 m2 zrazu prestal existovať! Pracovníčka katastra  v K N M p. Škoríková  mi vyhýbavo jeho zmiznutie vysvetlila „vyšším záujmom“!
Na ďalší list vlastníctva na polovicu parcely nám boli pripísané cudzie osoby –  súrodenci M. -- aj keď je preukázateľné z pozemkovej knihy, že rodina M. nikdy toto nevlastnila. Mala však vedľa menšie výmery parciel, bola našimi susedmi a na meno  jej predkov sú na tieto malé výmery zápisy v pozemkovoknižných vložkách.
O 2016 m2 nás obrala Rímskokatolícka farnosť v K N M, ktorá si „reštituovala“ z našej parcely túto časť výmery. Je to preukázateľné porovnaním podľa pôvodnej mapy katastra. I to, že z parcely cirkvi  a časti tej našej, ktorá nám bola scudzená, urobili komunisti parcelu jednu. A tak si  výmeru nedotknuteľná cirkev privlastnila bez výčitiek svedomia, aj keď sme ich upozornili na túto skutočnosť.
Kým občanov vyvlastňovali cca po 120,- Sk, aj keď úradnou bola vraj cena 150/m2, podľa zápisníc zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva je preukázateľné, že si cirkev v súvislosti s INA Kysuce ohodnotila m2 na viac ako tisíc korún!  Vrátane metrov, ktoré patrili nám.
Z ďalších písomností sa javí,  že cirkev výmenou získala pozemky od Mesta K N M iné.
Odkiaľ asi Mesto K N M nabralo množstvo pozemkov?  Koľko bolo jeho vlastníctvom?
O ďalšiu väčšiu výmeru sme prišli, keď napriek dôkazom, že išlo o výmeru v štvorcových siahach,sa  ktosi na katastri  v K N M  postaral, aby bola zapísaná iba ako výmera v štvorcových metroch.Tak sme prišli o viac ako dve tretiny parcely po predkoch. Úradný zápis, ktorý urobil  katastrálny orgán na základe žiadosti otcovho brata, bývalého notára, začiatkom sedemdesiatych rokova ktorý potvrdzoval, že ide o výmeru v štvorcových siahach, z katastrálnej evidencie zmizol. Dôkazom nie je ani kópia, ktorú máme k dispozícii my.
Náš starý otec pôdu dobrovoľne komunistom neodovzdal.  Zhabali mu ju. Jej časť bola  neskôr zastavaná  družstvom Nesluša. Táto pôda ale stále bola naším vlastníctvom.
Kým sme sa zorientovali v ponovembrovej situácii, netušiac o praktikách, ktoré zavládnu,  Poľnohospodárske družstvo Nesluša bolo vytunelované a predané v konkurze. Aj s pôdou – nielen našou, ale zrejme aj iných, ktorým bola násilím protiprávne odobratá, ale stále boli jej vlastníkmi.
Osvedčenie o vydržaní na pôdu známych vlastníkov, ktorá bola v užívaní PD Nesluša, si cez notárku z Turzovky zabezpečil jeden z Caletkovcov, ak si dobre pamätám.
Správcom konkurznej podstaty podľa Opatrenia z 19. 1. 1999 – č. k. 24 K 146/95-Že  - KS Banská Bystrica, JUDr. Juraj Danko,  bol JUDr. Milan Chovanec, ktorý navrhol speňaženie majetku z konkurznej podstaty. V návrhu o. i. figurujú aj pozemky zapísané napr. na LV 1955. Súdom bol vydaný súhlas na predaj mimo dražby pri viacerých položkách.
Mnohí pôvodní vlastníci ani len netušili,  že prišli o svoje vlastníctvo  či už cez vydržanie podvodom – lebo pôda známych vlastníkov, ktorej užívateľom bolo PD Nesluša, nemohla byť predmetom vydržania, alebo cez konkurzné „konanie mimo dražby“.
Niektoré parcely nám poskracovali o desiatky metrov, niektoré úplne vynechali, ako sa dá preukázať z evidencie v pozemkovoknižných vložkách.
Nepochybujem dnes, po tom, ako som sa „zorientovala“ v tom, ako to „tu beží“, že  ROEP v KNM bol Agrocons-om Bratislava urobený na objednávku „bielych golierov“.
Pozemky povytyčovali tak, že od pôvodnej situácie – smerovania parciel sa dnes odlišuje  posunom  cca o 30 stupňov. Toto je však len môj laický odhad, pričom tento posun, na ktorý som dávno poukazovala,  priznal na jednom súdnom konaní aj JUDr. Chovanec a nezávisle na ňom aj jedna z pracovníčok  na Správe katastra v K N M.
Takže týmto spôsobom nadobudli v K N M množstvo pôdy aj tí, ktorí tam nikdy nemali nič a nikoho, nemali čo od koho zdediť. A pôvodní vlastníci majú pozemky rozkúskované – popretínané neprerušovanými parcelami údajných dedičov a nových  vlastníkov – neraz „bielych koní“ a „bielych golierov“.
 Samozrejme, tým sú bez šance pri dokazovaní na súdoch, čo im patrilo, pretože súdy žiadajú, aby dodali ako dôkaz presné stotožnenie pôvodných parciel s týmito podvodom nadobudnutými. Tu vzniká problém na katastrálnom úrade. No a kto z tých okradnutých chudákov má na drahé geometrické zameranie, aby sa mohol postaviť mafii do cesty?

 Stručný prehľad, prečo a ako som sa napokon stala objektom kolektívneho vyrovnávania si účtov so mnou zo strany reprezentantov moci štátu -- jej orgánov a „bielych golierov“ , keď som sa im odvážila postaviť  do cesty.
Začiatkom novembra 2004 som podala  návrh na určenie vlastníckych práv.
Koncom roka 2005 som na políciu doručila podanie pre podozrenie z  podvodu na políciu v Čadci  v súvislosti s nevyplatením časti dohodnutej sumy  podľa Dohody s INA Kysuce, a. s., ktorá mi mala byť vyplatená najneskôr 15. 9. 2005 a INA Kysuce, a. s. prostredníctvom  právneho zástupcu Heringeša stále pod nejakou zámienkou odďaľovala vyplatenie a požadovala z mne neznámych dôvodov, aby som prišla podpísať ešte nejakú „dohodu“, či dodatok k Dohode.
(Mimochodom, táto advokátska kancelária sa „preslávila“ tým, že  od MK SR, v období  „získala“ podľa informácie denníka SME zo 14. 8. 2008 za údajné poskytovanie právnych služieb 1,7 milióna slovenských korún, pričom NKÚ SR zistil, že išlo o porušenie zákona o verejnom obstarávaní a v r. 2006  tejto kancelárii MK SR pod vedením ministra Marka Maďariča vyplatilo 1,335,9 tis. Sk, ako sa uvádza v Správe NKÚ SR. Táto suma mala byť vyplatená --  podľa SME -- do júna!  Pôvodne dohodnutých   700 tis. Sk bez DPH bolo zvýšené „dodatkom k dohode“!  A potom, prečo nie sú peniaze na kultúru! Bude sa dariť podobne dobre tejto kancelárii aj v súčasnosti?  Dokončí  minister prijatie opatrenia na odstránenie nedostatkov, ktoré uvádza vo svojom liste  zo dňa 4. 7. 2007 adresovanom NKÚ SR?)
Policajné orgány aj pri vybavovaní  tohto môjho podania postupovali „obvyklým spôsobom“ – teda ako je na Slovensku zvykom – podanie odmietli, lebo .....
Napokon som  koncom decembra 2005 podala žalobný návrh  na OS Žilina o vyslovenie absolútnej  neplatnosti kúpnej zmluvy a Dohody.

Dňa 7. 12. 2009 som bola predvolaná na vypočutie  na Úrad boja proti korupcii do Žiliny k vyšetrovateľovi Talianovi. Po vypočutí som od neho nedostala ani na požiadanie kópiu svojej výpovede. O dva dni Heringeš na súde sudkyňu prejednávajúcu vec 4C 158/2005 zavádzal tvrdením, že som o nej povedala, že je skorumpovaná.
Z mojej výpovede pred orgánom, tak, ako si ju naformuloval orgán,  citujem: „K uvedenej korupcii súdu nemám žiadne konkrétne skutočnosti, ale mám len dojem, že by sa mohlo jednať o ovplyvňovanie z úzadia, nemám doposiaľ žiadne výhrady voči zákonnej sudkyni OS Žilina, doposiaľ sa chovala vždy korektne.“
Dnes by som to už tak jednoznačne v súvislosti s korektnosťou netvrdila. Najmä ak mám  znova dokazovať listinami v súvislosti s ohováraniami, dezinterpretáciami a lžami na moju adresu v znaleckých posudkoch to, čo už dávno v spise 4C 158/2005 založené je na dôkaz, že nerozprávam bludy v súvislosti s vraždou bývalého  suseda, prepadom mojej osoby, ochoreniami, sú tam založené aj  kópie mojich posudkov od školských čias, zo zamestnaní,  ktoré vylučujú tvrdenia znalcov  - najmä Poloncovej, že už od mladosti trpím duševným ochorením a niekoľko razy som sa liečila na psychiatrii  a pod.
Ak by zákonná sudkyňa – podľa môjho názoru – podliehala iba svojej nestrannosti,  a najmä bola nezávislá, všetko toto by musela v spise chcieť vidieť a akceptovať. Nemala by dôvod netrvať na pribratí znalca imunológa a psychológa. Takto sa ukazuje, že ide naozaj o moju účelovú objednanú  likvidáciu cez psychiatriu.
Začínam mať dojem, že niekto potrebuje povyťahovať odo mňa množstvo  istých informácií práve cez obsah spisu 4c 158/2005.  Napr. aj takých, ktoré sa týkajú konšpiračného bytu evidovaného na  dôverníka ŠtB Igora M. st. na ul. Ľ. Zúbka 21, v Bratislave.
V súvislosti so súdnym konaním 4c 158/2005 je zarážajúce, že  najmä v poslednom období sa na pojednávaniach Heringeš osobne nezúčastňuje a posiela každú chvíľu inú osobu ako zástupcu.
Dokonca neprišiel osobne ani na konfrontáciu znalcov Poloncovej a Andrého. Ktovie prečo? Veď tejto konfrontácie sa sám dožadoval!
Nie je signálom  možnej korupcie a  diania v pozadí   napr. aj to, že znalecké posudky sú odpisom jedného od druhého, a teda nie vykonávané nezávislými znalcami?
A čo dostatočne fundované otázky – s jednoznačným  smerovaním – ktoré sudkyňa kládla znalcom?
A snaha zabrániť vyšetreniu, resp. vyjadreniu – pribratiu znalca z odboru imunológie a psychológie?
(Dnes, samozrejme, by som už žiadnu takúto frašku s predplateným , či nariadeným výsledkom a záverom, nepodstupovala.)
A čo  vopred  odborne naformulované otázky , ktoré kládol „právny zástupca“, ktorý  vzhľadom vyvolával dojem, že práve ukončil štúdium?
A všetky smerujúce k jednému a tomu istému bodu – paranoi s bludmi! A pokusom na čiastočné zbavenie  ma spôsobilosti k niektorým právnym úkonom!
Má toto všetko byť signálom, že Heringeš a INA Kysuce, a. s. majú takú moc a také väzby, že s bohorovnou istotou môžu zaujímať  postoj, že im tento spor môže byť aj so mnou ukradnutý a budú sa so mnou naťahovať po súdoch, až kým neskapem?
Dňa 2. 8. 2010 som sa úradným spôsobom písomne obrátila na JUDr. Spišiaka s tým, že mi  orgán odmieta vydať kópiu zápisnice, aby som sa mohla obhájiť pred sudkyňou JUDr. Sýkorovou, že som sa o nej  na tomto orgáne nevyjadrila, že je skorumpovaná, ako tvrdil Heringeš, ktorý bol k obsahu podania  „vypočutý“ prostredníctvom otázok zaslaných mu vyšetrovateľom faxom.
Dňa 16. 8. 2010   mi bola odoslaná z PPZ odpoveď , že poskytovanie informácií v trestnom konaní upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. TP.
Následne som sa obrátila opäť na Úrad boja proti korupcii – Mgr. Talian a kópia zápisnice mi bola doručená.
18. 1. 2011 som do spisu 4C 158/2005 kópiu svojej výpovede pred orgánom  UBPK  v Žiline doručila súdu, aby zákonná sudkyňa videla, kto pred súdom klame.
Na  základe môjho vyjadrenia pred súdom, že tvrdenia Heringeša  pred súdom o mojej psychiatrickej diagnóze  v inom zmysle, ako depresia v predmetnom období,  sú lžou a môžem sa dať vyšetriť, aby som dokázala, že som „normálna“, súd nariadil – napriek požiadavke o znalecký posudok s pribratím psychológa a imunológa, vyšetrenie  iba psychiatrom a určil ako znalkyňu Elenu Poloncovú z L M.
Moja prvá návšteva , na ktorú ma predvolala, sa odkladala  -- z dôvodu na jej strane – že išla na pohreb švagra; napriek tomu neskôr vo vyúčtovaní uvádza ten deň ako deň mojej prvej návštevy u nej a teda preukázateľne klame, pretože som písomne reagovala na telefonicky dohodnutú zmenu termínu prvej návštevy.
 Samozrejme, že  „znalkyni“ neprekáža klamať ani v iných veciach – klame s prehľadom a najmä kamennou tvárou , na ktorej sa nepohne ani sval na tvári  --  ako dobre vycvičený agent tajných služieb.
Pretvárku používa ako pracovnú metódu pri získavaní si dôvery „klienta“, lož ako pracovnú metódu v styku s objednávateľmi výsledku jej „služieb“.  Za svoje služby  naviac s kamenným ksichtom inkasuje. Jeden posudok stojí viac ako 500,- E – bez ohľadu na jeho rozsah, ďalšie „výlety“ na vypočutia a konfrontácie s kolegami pred súdom, či políciou  prinášajú ďalšie „euráče“.
Jej moderné vyšetrovacie metódy spočívajú v tom, že sa zameriava na vyťahovanie podrobností zo života osoby s tvrdením, že tie nikdy nebudú zverejnené,  a potom ich zneužije. Najmä sa však v mojom prípade zaujímala o moje majetkové pomery! Ktovie, či si priebehy vyšetrovania nenahrávala pre potreby kohosi v pozadí. Ja osobne som si priebeh  trestného vyšetrovania  a výpovede  osôb na policajnom orgáne ponahrávala, aby som mala dôkaz, ako prebiehalo.
O odbornosti Poloncovej môžem pochybovať, keďže so žiadnymi modernými vyšetrovacími metódami som sa u nej nestretla. Poštou mi odoslala dotazníky , že mi ich zabudla dať -- po vyplnení  jej ich mám doručiť – aby som mala čo cez vianočné voľno 2010 robiť .
V roku 2010 ma vyšetrovala podľa dotazníkov, ktoré používali normalizátori na vyrábanie diagnóz  politickým odporcom.  Tlačivo dotazníka  je označené  „BOD(h)“  a  „T-25/1973“.Vyplnené dotazníky som si odkopírovala ešte pre odovzdaním Poloncovej.
Ako vidieť, slovenská psychiatria najmä v prípadoch znalcov, ktorých má angažovaných štát a súd, si vystačí s praktikami normalizátorov aj v súčasnosti!!!
Dotazníky obsahujú – podľa môjho vnímania – dosť nejednoznačné otázky, alebo otázky v rozpore s logikou. Podľa normalizátorského chápania  psychiatrov je  v súčasnosti napr. bludom viera v reinkarnácie, ale viera v Boha nie!
Medzi inými figuruje napr. otázka  č. 37  -- zameraná na vieru v Boha, náboženstvo a návštevu kostolov. A napr. niekoľko otázok spojených so sexuálnou orientáciou, resp. priznaním sa k nej.

Nemalú výpovednú hodnotu má písomnosť Poloncovej s dátumom 17. 1. 2013, ktorá bola do spisu 4C 158/2005 doručená 24. 1. 2013. Z nej je preukázateľné, že vyšetrenie, pri ktorom mal byť posudzovaným obdobím rok 2005,  bolo realizované  až v roku 2010.
Kolegovia z odboru psychiatrie si dokážu vzájomne „nahrávať“odvolávaním sa na svoje domnienky; bez toho, aby  svoje tvrdenia museli súdu podložiť konkrétnymi skutočnosťami – situáciami; v čom sa prejavujú moje bludy, nedokázali konkretizovať ani  jeden ani pred súdom.
Mali posudzovať  iba môj zdravotný stav  a iba v r. 2005, a ako je preukázateľné aj z tejto písomnosti, ich posudky boli vyhotovené na základe objednávky „bielych golierov“, aby dosiahli na súde, že  moja žaloba bude nejakým spôsobom „zlikvidovaná“.
Skutočnosť, že začali argumentovať údajným mojím súčasným stavom v tom zmysle, v akom sa vyjadrujú vo svojich záveroch, o tom stopercentne svedčí!
Poloncová v liste súdu:
„V odpovedi na položené otázky som uviedla, že vyšetrovaná trpela v rokoch 2005-2006 Paranoidnou poruchou osobnosti, jednoznačné prejavy, ktoré by boli hodnotené ako psychotické, neboli uvedené ani v psychiatrickom náleze z roku 2005, kedy bola ambulantne vyšetrená.“
Aj toto vyjadrenie Poloncovej ukazuje na možnú korupciu jej osoby, keď ignoruje podrobné a dôkladné vyšetrenia z r. 2001 u MUDr. Janíkovej a MUDr. Lovichovej modernými metódami a tieto, ako vidieť z vyjadrenia Poloncovej vyššie, nič podobného nespozorovali, a rovnako ani v r. 2005 MUDr. Janíková, u ktorej som bola pre depresívne stavy.
Podľa kresťansky založeného k cirkvi sa hlásiaceho MUDr. Andrého záverov, ktorý ma v živote rovnako videl po prvý raz,  trpím tými ochoreniami dokonca už od polovice veku svojho života! Takže to by malo byť cca od roku 1979. Ako je možné, že obe spomenuté lekárky pri dôkladných a podrobných vyšetreniach neprišli na túto skutočnosť, keď ma vyšetrovali  pre potreby posudkovej komisie  pre priznanie invalidného dôchodku pre CFIDS a tendofibromyalgiu ?
„Stotožňujem sa so záverom kontrolného znaleckého posudku v tom zmysle, že u p. Tatjany Šidlovej sa jedná o Bludovú paranoidnú poruchu, ktorá sa rozvinula na pôvodnej, premorbídnej Paranoidnej poruche osobnosti.“

Ktovie, čo by napísal nestranný psychiater znalec, keby vyšetroval Poloncovú – k akým záverom by prišiel. Podľa mojich záverov trpí ochorením,  ktoré sa nazýva, ak sa nemýlim, syndrómom špinavých rúk! Po poslednej návšteve som  jej na odchode priateľsky podávala na rozlúčku ruku. Stála odo mňa dosť ďaleko, hľadela do zeme a čakala, kedy vypadnem. Keď som nepochopila túto výzvu nonverbálnej komunikácie, napokon sa premohla a podíduc bližšie vystrčila meravo natiahnutú ruku – ako plutvu, pričom ďalej hľadela do zeme.
Ktovie – hnusila som sa jej ja,  čo by bolo chorobným prejavom, alebo  sa hnusila sama sebe za to, čo mala v úmysle spáchať?!

Po príjemnej diskusii na chodbe súdu dňa 1. 3. 2013 Poloncová s Andrém „našli spoločnú reč“ – ako sa budú vyjadrovať pred súdom v súvislosti s diagnózami, ktoré mi popripisovali-- samozrejme bez ohľadu na to, že mali posudzovať rok 2005 – s časovým odstupom 5-10 rokov! – takže mali vychádzať len z dostupnej zdravotnej dokumentácie k tomuto obdobiu.
„O skutočnosti, že došlo ku dekompenzácii stavu ma viedli už aj aktivity p. Šidlovej v roku 2011 a 2012, kedy som bola s ňou konfrontovaná na polícii a bolo zrejmé, že sa už jedná o dekompenzáciu psychického stavu do obrazu poruchy s bludmi. Kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný takmer po 2 ročnom časovom odstupe, kedy už došlo k zmene v psychopatologickom obraze.“
Ako šikovne to presunula Poloncová na inú koľaj! Moje protesty proti jej svinstvám korunovala trestným oznámením proti duševne chorej osobe!
Okrem toho neustále poukazuje, čo proti nej podnikám odvtedy, ako vypracovala predmetný posudok! Nuž, ja sa len bránim a brániť som sa začala až po odhalení svinstiev na môj vrub!
Nechýba milostivej panej  okrem morálneho postoja aj logika?
Dúfam, že budem mať možnosť zverejniť  k tejto jej aktivite zápisnice z výsluchov na polícii v L M, ktoré sa  predbežne  porovnávaním nahrávok  prednesov a obsahu  zápisníc javia ako korektné. A jej  písomné vyjadrenia do spisov polície, v ktorých klame, ako jej práve prišlo na um a vhod.

Posledný odsek spomenutej písomnosti:
„Pridržiavam sa záveru svojho znaleckého posudku v tom smere, že v čase predmetného úkonu netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by ovplyvňovala jej spôsobilosť pre takéto úkony, pretože primárnou motiváciou jej podnetu bola nespokojnosť s finančným vysporiadaním za odpredané pozemky a zdôrazňujem tiež skutočnosť, že o znalecké psychiatrické vyšetrenie pôvodne požiadala ona samotná, čo pre jedincov s psychotickou poruchou nie je charakteristické.
Ak by si bola Poloncová poriadne preštudovala obsah súdneho spisu, ktorý mala u seba od súdu zapožičaný  (ozaj, kto všetko sa v ňom asi prehrabával, kopíroval si, či odstraňoval písomnosti, kým bol spis u Poloncovej?), musela by vidieť, a rovnako André, že motiváciou podania žaloby bol neurčitý obsah Dohody, v rozpore s dobrými mravmi.
Práve neochota vyplatiť zvyšok dohodnutej sumy v Dohode bola podnetom k tomu, že som bezradná zašla za dvoma nezávislými renomovanými právnikmi, ktorí mi vysvetlili, v čom je zákernosť Dohody, ktorú mi manipulatívnym vyvolávaním stresu, že INA Kysuce , a. s. nedostane k 1. 9. 2005 povolenie na výstavbu, dali na podpis Heringeš s Paštekom.
Ako je preukázateľné listinnými dôkazmi založenými v spise  tiež, napokon ma začali vydierať zaplatením  zmluvnej pokuty, keď som si dovolila obrátiť sa na políciu s podozrením na podvod z ich strany v tejto súvislosti!
Musela by vidieť – alebo presnejšie povedané chcieť vidieť --  že moja ochota nechať sa vyšetriť psychiatrom bola motivovaná mojou obranou voči Heringešovi, ktorý okrem iných orgánov a subjektov aj súd ovplyvňoval tvrdeniami, že som bola daná do invalidity pre psychické ochorenie, a teda moje tvrdenia nemá súd akceptovať.
A argumentovala som, že v období, keď bol na mňa  nimi vyvíjaný i nátlak, som bola vo veľmi zlom zdravotnom stave, ako dokladuje množstvo podstúpených vyšetrení a napokon lekárkou Janíkovou diagnostikovaná depresia.
Dožadovala som sa u sudkyne, aby bolo vyšetrenie aj znalcami z odboru psychológie a imunológie, keďže depresia je sprievodným znakom ochorení, pre ktoré som bola uznaná invalidnou.
A samotná depresia má svoje prejavy, medzi ktoré patrí aj neschopnosť konať, vnímať, uvažovať.
Pochopiteľne, že nik zo zúčastnených na tejto špinavej akcii proti mne nemá záujem – nechce pripustiť vyšetrenie znalcami inými ako psychiatrami, pretože by ma nemohli osočovať, trestne stíhať, deptať.
Žiaľ, v tomto skorumpovanom štáte s mafiánskymi praktikami reprezentantov moci a zákonnosti nestačí žiadny dôkaz, neplatí žiadny logický argument.


Poloncovou  vyhotovený posudok je datovaný 8. 1. 2011.
Dňa 20. 1. 2011 som odoslala doporučený list Poloncovej so žiadosťou o vrátenie časti zadržanej zdravotnej dokumentácie, keďže posudok už odovzdala súdu. (Omylom na liste je dátum 21. 1. 2011.) Menovaná sa v posudku zámerne nevyjadrovala k obdobiu, ktoré mala posudzovať, nepribrala do konania ani psychológa, ani imunológa.
Zo zdravotnej karty odstránila rukou písaný dekurzobvodnej lekárky z konca roka 2005, v ktorom už na začiatku bolo napísane „Dopracovala sa k depresii.......“,  jeho fotokópie,  odporúčací lístok obvodnej lekárky  k psychiatričke v súvislosti s depresiou, originál a fotokópie správy lekára  z 3. 10. 1998 o mojom ošetrení po útoku zbraňou maskovanou osobou z bytu o poschodie vyššie v bývalom mieste bydliska. Ktoré ďalšie písomnosti  odstránila, netuším. Tieto si pamätám, pretože boli pre mňa najdôležitejšie pre dokazovanie na súde.
V koho prospech „zhabala“ tieto písomnosti Poloncová? V prospech odporcu, alebo niekoho z policajných orgánov pre získanie informácií, či mafie v pozadí na účely „pozametania stôp a dôkazov“?
Záver posudku  vypracovaného Poloncovou bol účelovo urobený tak, aby som bola vykreslená ako paranoička s bludmi.
V texte posudku je množstvo dezinterpretácií, výmyslov a lží, preto som ho napadla.
V dobrej viere, že kontrolný posudok preukáže opak, som sa dožadovala vykonania posudku so zdôraznením, aby bol pribratý aj znalec z odboru psychológie a imunológie, čo MUDr. André nepokladal za potrebné a k nepribratiu  iných znalcov získal dokonca súhlas súdu!
Samozrejme, išlo o účelové konanie – imunológ by sa mohol vyjadriť k prejavom ochorenia CFIDS a tendofibromyalgia a ich sprievodným znakom a prejavom, a psychológ k charakteristike mojej osobnosti.  A toto nikto zo zúčastnených nepotrebuje. Pretože by nemohli vo svojich posudkoch tvrdiť, že trpím paranoiou a rozprávam  bludy.
Dňa 9.12. 2010 som dostala list od člena urbárskeho spoločenstva v K N M  Ing. S., ktorý mi oznámil, že v rozpore so zákonom, bez vedomia  niektorých osôb vrátane jeho osoby boli na ich mená uzavreté zmluvy so SEVAK Žilina.
Dňa 9. 12. 2010 som odoslala na adresu bývalého policajného prezidenta list, v ktorom som poukázala na aktivity bývalého vedenia urbariátu a osobu JUDr. Chovanca, ktorý poskytoval vedeniu právne rady.
List bol odoslaný policajnému orgánu v Čadci, ktorý ma  k jeho obsahu vypočul dožiadaním na OR PZ v Liptovskom Mikuláši.
JUDr. Chovanec sa snažil na PO v L M dosiahnuť, aby som pre obsah svojej písomnosti na adresu PPZ a výpovede  pred policajným orgánom v L M bola trestne stíhaná.
Možno to bol nedostatok dôkazov, možno   policajt, ktorý o veci rozhodoval mal dostatok súdnosti a viac charakteru, a tak vydal uznesenie, že vec by mohla byť priestupkom a so skreslenými faktami – prispôsobenými pre potreby JUDr. Chovanca ju odoslal na priestupkový orgán Obvodného úradu v L M, kde sa jej „ujal“ samotný šéf JUDr. Králik.
Tu musím poznamenať, že menovaný  i jeho podriadené  pri iných mojich podaniach v minulosti konali v rozpore so zákonom, a tak som si dovolila urobiť podanie o podozrení zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Samozrejme, že som nepochodila -- ani s námietkami zaujatosti neskôr pri prejednávaní môjho údajného priestupku proti JUDr. Chovancovi.
Dňa  8. 3 . 2011 som po telefonickej porade s pracovníkom na PPZ podala proti Poloncovej oznámenie pre podozrenie z trestného činu nepravdivého znaleckého posudku.
Mojej žiadosti o vyšetrovanie v tejto veci  mimo polície  v LM nebolo vyhovené a vec bola pridelená policajnému orgánu v L M. Keďže tento nekonal, obrátila som sa na PPZ znova -- so sťažnosťou.
Medzitým som sa rozhodla zverejniť celý prípad plagátom pripevneným na hrudi a akým smerom sa začala vec uberať je podrobne popísané na mojom blogu s názvom „slovenská žumpa“.
Čoskoro som dostala od policajného orgánu v L M zamietavú odpoveď k môjmu trestnému oznámeniu na Poloncovú.
Netrvalo dlho a na základe ďalších vykonštruovaných skutočností, lží Poloncovej, jej kolegov  a starostu obce Dúbrava Janičinu,  pôvodne príslušníka Justičnej a väzenskej stráže, ktorého pracoviskom mala byť budova, kde v LM sídli súd a prokuratúra, som dostala  koncom júla 2011 uznesenie o začatí trestného stíhania mojej osoby pre ohováranie.
Podrobnosti  k jeho priebehu sú rovnako na mojom blogu. Porušovanie procesných práv a ustanovení policajnými orgánmi, priestupkovým orgánom i OS  v L M sú zjavné, ale ani prokurátorom z OP L M, ani tým zo Žiliny,  sa žiadnym porušovaním nezdali. Podľa nich všetci konajú v súlade so zákonom. Je otázne, so zákonom koho.
Vyšetrovateľ totiž nariadil za pomoci súdu v LM moje psychiatrické vyšetrenie, ktoré nemalo iný cieľ, len „obhájiť“ Poloncovej  nepravdivé tvrdenia o mojej osobe a potvrdiť ňou vyfabrikovanú diagnózu. Učinil tak skôr, ako som mohla  do spisu predložiť na svoju obranu množstvo písomností, ktoré preukazujú opak množstva Poloncovou uvádzaných výmyslov a lží.
Posudok Stankoviča a Kosorínskeho som zverejnila, aby občania tohto skorumpovaného štátu mali možnosť vidieť, čo všetko sú schopní prisluhovači moci z tohto odboru na „triedneho nepriateľa“ nakydať. Nahrávka, ktorú som si vyhotovila z priebehu „vyšetrovania“, a ktorú zatiaľ nedokážem na internete zverejniť, je ukážkovým príkladom podlosti a skorumpovanosti menovaných „znalcov“.
Otázky položené vyšetrovateľom, na ktoré znalci mali odpovedať, boli už na prvý pohľad účelové. Títo dobre podkutí prisluhovači režimov, ktorí na objednávku vyrábajú z nepohodlných osôb paranoikov a schizofrenikov, bezdôvodne, alebo na základe nimi vykonštruovaných skutočností označia probanda za spoločensky nebezpečného – presne v duchu eštebáckych dobre známych metód, spochybňujú jeho osobu po psychickej stránke, urážajú jeho city, ale najmä sa drzo vysmievajú jeho bezmocnosti.
Súd v  prípravnom konaní rozhodol o priznaní mi advokátky až po výsluchoch Poloncovej, Šlepeckého, Kotianovej, policajtky MP v LM a Janičinu. S odôvodnením, že na základe záverov v posudku Stankoviča a Kosorínskeho je bezpredmetné, aby ma vyzýval k zvoleniu si obhajcu! Pritom už od začiatku muselo byť vyšetrovateľovi známe na základe záverov v posudku Poloncovej, že majú do činenia „s paranoikom rozprávajúcim bludy“! A teda nespôsobilým sa náležite obhajovať. -J!
Zaujímavé je,  že tak neučinil ešte pred tým, ako nariadil moje psychiatrické vyšetrenie obvinenej! Po tom, ako som oznámila, že sa budem zastupovať sama. Zrejme komusi nesedelo, že celkom logicky kladiem otázky vymenovaným osobám pri výsluchoch a napokon by sa mohlo ukázať, kto by mal byť obvineným a trestne stíhaným! Za ohováranie a krivé svedecké výpovede.

Po dvoch rokoch rozhodnutie Obv. Úradu v L M o mojej vine v priestupkovom konaní iniciovanom JUDr. Chovancom MV SR zrušilo s tým, že obrátiť sa na orgány, ktoré majú rozhodovať o právach občana nie je  ani priestupkom, a rovnako za vyjadrenia  pred orgánmi v týchto súvislostiach nemôže byť občan stíhaný.
Trestné stíhanie proti mne z iniciatívy Poloncovej, v ktorom sa vôbec nedokazovalo v merite veci – teda v čom som ju mala ohovoriť, bolo zastavené – na základe posudkov prisluhovačov moci psychiatrov Stankoviča a Kosorínskeho – pre moju údajnú nepríčetnosť!!!
Je teda preukázateľné, že vnútená návšteva psychiatrov v Sučanoch bola vopred naplánovaná a jej výsledky dohodnuté, či nariadené niekým z pozadia.

JUDr. Chovanec mal v zásobe ešte už  spomenutý žalobný návrh, ktorým ma plánuje  -- mám právo sa domnievať , že aj pod ochranou svojich klientov z najvyšších policajných kruhov „dojedrbávať“ niekoľko ďalších rokov na základe výmyslov, ktorými som mu mala poškodiť česť a povesť.
Zákonná sudkyňa v spore  18C-8C 367/2012 už od prvého momentu preukázala svoju zaujatosť arogantným prístupom na úvod pojednávania dňa 15. 3. 2013,  čo je zachytené aj na nahrávkach vyhotovených v súdnej sieni, i svedectvom osoby, ktorá chcela sledovať priebeh pojednávania.
Upieranie práva byť prítomným v súdnej sieni osobe z verejnosti a snaha zabrániť nahrávať si konaniemne, vyhrážanie sa pokutami pri  našom argumentovaní, že ide o práva, zaručené nám Ústavou SR majú veľkú výpovednú hodnotu! Ako fakty – nie ako reči, ktoré na jej adresu možno  počuť v radoch občianskej verejnosti.

Dňa 9. 12. 2010  som prevzala list od Ing. Jána Starinského, v ktorom ma upozornil na nezákonné uzavretie nájomnej  zmluvy so SEVAK-om Žilina bez vedomia a súhlasu vlastníkov pozemkov.
Môj list  z 9. 12. 2010 na adresu prezidenta PZ JUDr. Spišiaka  k tejto veci  bol orgánu doručený 13. 12. 2010.
7. 2. 2011  som bola k obsahu podania vypočutá na OR PZ v L M.
5. 4. 2011 bol vypočutý k podaniu JUDr. Chovanec. Treba pripomenúť, že ďalšie dve v písomnosti spomenuté osoby vypočuté vôbec neboli!
11. 4. 2011 podal JUDr. Chovanec trestné oznámenie na moju osobu na policajnom orgáne v Čadci, ktorý ju postúpil do Liptovského Mikuláša.
2. 8. 2011 bol vyšetrovací spis doručený z OR PZ v L M na Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy – priestupkové oddelenie.
Vyšetrovateľ mjr. Ing. Pavol Čončol, ktorý je podpísaný pod uznesením  ČVS:ORP-199/OVK-LM-201119. 5. 2011,  zjavne povytŕhal skutočnosti z kontextu, prekrútil ich v prospech JUDr. Chovanca tak, akoby on bol jedinou osobou spomenutou v liste a výpovedi pred orgánom polície:
„Avšak konanie TatjanyŠidlovej, teda invektívy na adresu JUDr. Chovanca uvedené v trestných oznámeniach môžu byť príslušným orgánom posúdené ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a Zákona o priestupkoch........“
16. 1. 2012ma JUDr. Králik uznal vinnou z priestupku proti Chovancovi. Rozhodnutie oprel o množstvo dezinterpretácií a svoje „voľné úvahy“.

8. 3. 2011 som podala na ÚBPK PPZ v Bratislave oznámenie pre podozrenie z  nepravdivého znaleckého posudku proti Poloncovej.
21. 6. 2011 mi KR PZ Žilina oznámilo, že na základe môjho podania na PPZ vykonalo kontrolu vo vyššie spomenutom spise, ktorý bol po odstúpení z Bratislavy do L M riadne zaprotokolovaný a 14. 6. 2011  mi vyšetrovateľ odoslal uznesenie.
Pod č. ČVS:ORP-136/OVK-LM-2011 moje podanie proti Poloncovejvyšetrovateľ Halaj odmietol. Samozrejme, bez hlbšieho skúmania, bez riadneho dokazovania k meritu veci.
Záhadou  - zatiaľ – pre mňa je, z akého dôvodu bola Poloncová vypočúvaná 13. 6. 2011 o 13.00 na Obecnom úrade v Hutách.

20. 5. 2011som o. i.  verejne protestovala pre MÚ v Liptovskom Mikuláši aj preto, že polícia nekoná vo veci môjho trestného oznámenia na Poloncovú pre podozrenie z trestného činu nepravdivého znaleckého posudku.
Za povšimnutie možno  stojí, že vyšetrovateľ v prípade údajného ohovárania Chovanca datoval svoje uznesenie  rovnakým dňom, ako mal byť deň, kedy som mala stáť s plagátom pred zariadením Poloncovej na Starohorskej ulici č.  14 – teda 19. 5. 2011!
21. 7. 2011 vzniesol proti mne vyšetrovateľ obvinenie za prečin ohovárania na základe trestného oznámenia Poloncovej. Táto vo svojich výpovediach  k veci pred orgánom uvádza množstvo výmyslov až lží.
Bez toho, aby mal policajný vyšetrovateľ zadovážené dôkazy aj z mojej strany a v môj prospech, postupoval v rozpore so zákonom porušovaním mojich práv. Zhromažďoval len „dôkazy“ – rozumej lži – proti mne. Potreboval totiž  nejaký dôvod, ako mi nanútiť psychiatrické vyšetrenie u tých „svojich“, aby tak bola ochránená  verná služobníčka moci Poloncová. Podrobnosti k tomuto som už zverejňovala.

14. 12. 2012 prokurátor OP v L M vydal uznesenie o zastavení môjho trestného stíhania „pre nepríčetnosť“. Podala som proti nemu sťažnosť, pretože takýto dôvod v skutočnosti neexistuje. Už na začiatku som zverejnila, že som si plne vedomá „skutku“ a svoju motiváciu som tiež vysvetlila.
Akú úctu ako človek požíva  pred orgánmi moci  svojprávny občan, vidieť z arogantného správania a postojov, ktoré sú súčasťou  arogantného prístupu všemohúcich  k nemu  na súdoch, polícii, prokuratúre a vo verejnej správe. Na mnohých miestach nejeden štátom vydržiavaný parazit neprejavuje voči občanovi ani len tú základnú slušnosť!


MV SR – SVS, odbor priestupkov v rozhodnutí zo dňa 6. 8. 2012, ktorým zrušilo rozhodnutie vyprodukované JUDr. Králikom z L M vo veci môjho údajného priestupku proti Chovancovi tým istým skutočnostiam uvádza:
„V uvedenom prípade ide o využitie subjektívneho práva na ochranu právom chráneného záujmu pred orgánom PZ, pričom forma prednesu, teda výsluch, či list adresovaný konkrétnej osobe reprezentujúcej jeden z orgánov, zabezpečujúcich ochranu práv  jednotlivcov, vylučujú protiprávnosť vyjadrení obvinenej. Správny orgán mal z uvedených dôvodov postupovať v súlade s § 76 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona a konanie zastaviť z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.“
Nedôvodnosť  môjho obvinenia z priestupku napokon  teda potvrdil aj nadriadený orgán.

JUDr. Chovanec podal svoj žalobný návrh proti mne dňa 12. 12. 2011.
Klienti JUDr. Chovanca  podali žalobu proti exprezidentovi PPZ dňa 19. 12. 2011.

Ako vidieť z tohto skromného prehľadu aktivity našich mocipánov, kým sa rozhodovalo o miestnej príslušnosti, ktorý súd bude rozhodovať o žalobe Chovanca proti Šidloveja ktorý o žalobe jeho klientov proti JUDr. Spišiakovi , v zákulisí sa odohrávalo cielené šikanovanie TatjanyŠidlovejcez priestupkové konanie iniciované JUDr. Chovancom a trestné stíhanie  iniciované MUDr. Poloncovou  na príslušných „kompetentných“ orgánoch v L M.
Nepochybne pod taktovkou a ochranou kohosi v pozadí. Nebudem konkrétna, ale na niektorých odpovediach na moje podania ich mám podpísaných. Nejdem hodnotiť, či odpovede boli v známom štýle slovenskej polície  - formálne – teda „o ničom“, resp. o posúvaní prípadov dookola, alebo „zametaní pod koberec“.
Alebo ma  iba JUDr. Chovanec  založením fotokópie spomenutého uznesenia do spisu o ochranu vlastnej „osobnosti“  chcel upozorniť, „odkiaľ vietor fúka“?
Z  postupov  policajných orgánov a nimi vyprodukovaných písomností  a súčinnosti ostatných aktérov z radov prokuratúr a súdov  sa zdá, že sú snahy ovplyvňovať priebeh súdnych konaní a ich výsledkov v iných mojich  súdnych sporoch, aj keď navzájom spolu nesúvisia v merite veci.
Patrí sem účelové dožadovanie sa nahliadania do spisov súdu zo strany policajných orgánov, aby mohli získané informácie posunúť ďalším záujemcom -- tým,  ktorým zákon neumožňuje nahliadať do spisov na súdoch a polícii,  porušovanie mojich práv na spravodlivý súdny proces pred nezávislým súdom,  porušovanie procesných ustanovení    spomínanými  orgánmi pri vyšetrovaní a rozhodovaní, účelové závery znaleckých posudkov , a nemenej sem patria aj intrigy cez rôzne osobné styky a prepojenia, zásahy do funkcie a obsahu korešpondencie v počítači,   odpočúvanie telefonátov, zisťovanie si pohybu mojej osoby, ktoré sa priamo dokázať, samozrejme,  nedajú, a takéto tvrdenia sú pre nich len ďalším dôkazom paranoie a produkovania bludov.
Tieto moje posledné riadky sú vodou na ich mlyny – najmä na mlyny kreatúr, ktoré sa „honosia“ diplomom odborníkov z odboru psychiatrie a povoleniami vykonávať v tejto oblasti znaleckú činnosť. Podľa nich je videnie vecí aj z iného zorného uhla v súvislosti so slovenskými skorumpovanými orgánmi paranoia a poukazovanie na fakty je z ich pohľadu logicky skĺbený systém bludov. Čo na tom, že existujú preukázateľné dôkazy o skutočnostiach!
Stojí za úvahu, prečo za paranoika , ktorý rozširuje bludy nepovažujú  títo „odborníci“ seba?
Zdá sa vám logické, aby túto diagnózu určovali  občanom, ktorí sa  vytrvalo domáhajú svojich práv, keď podľa prieskumov dnes desiatky percent  slovenských občanov neveria najmä súdom, polícii a prokuratúre, ktorí dookola musia odosielať podania na orgány, pretože tieto si z nich robia pingpongovú loptu?
Veď o neskutočne vysokej korupcii v súdnictve,  na polícii, na prokuratúre a vo verejnej správe na Slovensku sa otvorene hovorí už aj  minimálne v Európskej únii!










streda 6. marca 2013

Znalecký posudok psychiatrov MUDr. A. Stankoviča a MUDr. J. Kosorínskeho na Tatjanu Šidlovú




Prostredníctvom stránky necenzurovane.sk som si dovolila publikovať posudok znalcov Stankoviča a Kosorínskeho, ktorý títo vyprodukovali na moju osobu na objednávku orgánov a osôb zainteresovaných na mojom účelovom trestnom stíhaní, ktoré iniciovala MUDr. Elena Poloncová.
Nie je v mojich fyzických možnostiach podrobne reagovať na každý nezmysel a dezinterpretáciu v posudku.
Mám veľmi chabé počítačové zručnosti a možnosti, a preto nebolo možné pridať pod znalecký posudok nahrávku, ktorú som vyhotovila z priebehu vyšetrovania v Sučanoch, aby bolo možné porovnať moje prednesy s obsahom posudku. Rovnako je nemožné priložiť cca 70 písomností, ktoré vyvracajú opak obsahu a nepodložených tvrdení o mojej osobe.

Prosím čitateľov, aby neverili obsahu posudku, pretože tento obsahuje množstvo dezinterpretácií, výmyslov až lží, pričom znalci ignorovali obsah trestného spisu, do ktorého som doložila vyššie spomenuté písomnosti úradného charakteru.
Znalci uvádzajú dátumy a obsahy vyšetrení, ktoré sú obsahovo a dátumovo rôznorodo pospájané, pričom v nejednom prípade je z nich podstata vynechaná.
V nejednom vyjadrení na moju adresu je dokonca snaha ma účelovo znevažovať a poškodzovať, pretože fakty a moje vyjadrenia boli poprekrúcané.

Účelovosť posudku od znalcov Stankoviča a Kosorínskeho v prospech Poloncovej jednoznačne preukazujú ich závery a obsah.
Posudok dokumentuje, že vyšetrenie nebol vykonané nezávislo na obsahu posudku Poloncovej, ani nezávislými osobami.
Posudzovaným obdobím pre potreby OS Žilina k sp. zn. 4C158/2005 mal byť rok 2005, a teda z dokumentácie, ktorá sa na toto obdobie vzťahuje.
Účelovosť trestného stíhania s cieľom nariadiť moje ďalšie psychiatrické vyšetrenie dokazuje vyjadrenie Poloncovej pred súdom v Žiline dňa 1. 3. 2013, kde na podporu opodstatnenosti svojich záverov argumentovala závermi menovaných z leta 2012.
Posudzovanie Poloncovou bolo vykonané s odstupom cca 6 rokov od podpisu mojej Dohody s INA Kysuce, a. s.
Vťahovanie posudku Stankoviča a Kosorínskeho do prípadu s úplne inou podstatou je zrejmým zasahovaním do nezávislého priebehu súdneho procesu.
Na druhej strane len poukazuje na prepojenie aktérov v pozadí, ktorí majú záujem na výsledku sporu podľa svojich želaní a potrieb bez ohľadu na fakty a dôkazy.
A nemenej na to, že Poloncovej by mala byť odobratá spôsobilosť vykonávať znaleckú činnosť minimálne pre morálnu nespôsobilosť.

Ak má niekto hlbší záujem o prípad, prosím, aby sa vrátil k predchádzajúcim príspevkom na mojom blogu, kde citujem niektoré písomnosti s vecou súvisiace.
Uvedený posudok nech slúži ako varovanie pre bežných občanov pred mocou, ktorá sa ničoho neštíti na dosahovanie svojich cieľov pri potláčaní tých, ktorí nesúhlasia s jej praktikami a nariadené  psychiatrické znalecké dokazovania  zneužíva na likvidáciu svojich odporcov a potláčanie slobody prejavu a zákonnosti. 

Za  praktickú pomoc pri umiestnení textu posudku na stránku necenzurovane.sk ďakujem p. F. Bednárovi.