sobota 26. novembra 2011

"Páni" policajti, že klamete, je smutné - ale na Slovensku celkom bežné

Prejednávanie prípadu, ktorý sa viaže k napadnutiu  psom  Karola Adamca  z Tatranskej Polianky, v Starom Smokovci pokračuje. 
Od 8. 10. 2010 vec "nebolo možné" ukončiť, aj keď je dosť nevyvrátiteľných dôkazov, ktoré potvrdzujú, že menovaný bol pod vplyvom alkoholu, jeho pes ma napadol a menovaný ma urážal vulgárnymi nadávkami a vyjadreniami i pred cestujúcimi v električke.

To vyplýva z výpovedí jeho samotného:  že použil "len"   slová "kurva stará jedna", bol rozčúlený a pod vplyvom alkoholu!

Z kópie úradného záznamu hliadky PO-206  zo dňa 8. 10. 2010 - nstržm. Mareš a stržm. Macura, ktorí vykonali kontrolu v električke, kde sa časť incidentu odohrala, som dodatočne zistila,  v akom duchu urobili menovaní policajti záznam.

Pes agresívny v električke nebol - to je pravdou, nemal v tej chvíli byť prečo agresívnym, ale ležal rozvalený v chodbičke, a nie medzi sedadlami, ako zavádzajúco uvádza neskôr policajt Mareš v písomnosti pre Železničnú políciu v Poprade  zo dňa 3. 12. 2010. Inak by som ho nebola z opačnej strany vagóna zbadala.

A práve predošlé agresívne správanie psa - útok na mňa a krátko po tom aj na ďalšieho človeka prechádzajúceho  okolo schránky na listy , skutočnosť, že bol bez náhubku a rozvaľoval sa uprostred chodbičky tak, že bránil prejsť prípadným cestujúcim, vzbudzovali obavy, že by mohol znova na niekoho zaútočiť. (Pani, ktorá sedela na sedadle pri uličke, v ktorej pôvodne sa rozvaľoval pes,  vyjadrila neskôr predo mnou z neho svoje obavy!)

Druhým zavádzajúcim vyjadrením je tvrdenie, že na mojej obuvi nebolo vidieť stopy po uhryznutí psom. Musím zdôrazniť, že sa policajti nezaujímali ani o moju obuv, ani o moju bezpečnosť a ochranu ako pred agresívnym psom, tak pred ešte agresívnejším majiteľom pod vplyvom alkoholu.

Čižmu som predkladala ako dôkaz na Mestskom úrade v Starom Smokovci dňa 24. 11. 201, kde prebieha časť konania o priestupku.
Na ľavej koženej čižme  je vidieť stopy po 3 zuboch hore i dolu a časť povrchu kože je strhnutá smerom nadol. 
Myslím, že iba idiot ma môže podozrievať, že som si zámerne poškodila obuv, aby som mohla obviniť dotyčného.

Ale nikde v zázname, ktorý vyhotovila hliadka v mojej neprítomnosti, nebolo uvedené, že dotyčný Adamec hneď po tom, ako bol privedený zo zdanej časti vozidla dopredu, kde som bola ja s druhým policajtom,  sa v prítomnosti oboch vyjadril, že som išla cez trávnik - čím jednoznačne potvrdil, že vedel o tom, že ma jeho pes, ktorého sa snažil priviazať o stojan  listovej schránky , napadol.

Nikde nie je uvedené, že pes nemal náhubok, hoci v dopravnom prostriedku je povinný ho mať, ak nie je umiestnený v pevnej schránke.  Táto povinnosť je všeobecne známa, a policajti by to mali vedieť v prvom rade.
A najsmutnejšie je, že ani vyhrážky Adamca, že keď vystúpime,  tak si "to" so mnou vybaví, ich neprimäli k tomu, aby Adamca i s jeho psom v záujme mojej ochrany z vlaku vysadili, aj keď som ich k tomu vyzvala.

A  i  tieto vyhrážky, ktoré odzneli v prítomnosti oboch,  vo svojom úradnom zázname z 8. 10. 2010 a vyjadrení  z 3. 12. 2010  zamlčali.

A tak vlastne svojím klamstvom policajti napomohli Adamcovi, -  lebo veď čo si má jedna stará baba sťažovať, že ju napadol niečí pes, alebo, že jej "pán tvorstva" vynadal  - rozčúlený! a pod vplyvom alkoholu! 

Človek sa musí pozastaviť nad správaním sa policajných orgánov a položiť si otázku, kto a čo vlastne učí  záujemcov o zamestnanie v policajnom zbore SR.

Mne osobne sa zdá,  že odovzdávanie skúseností  je zamerané hlavne na  výučbu metód ako terorizovať občanov, ako skresľovať skutočnosti, ako produkovať vykonštruované obvinenia proti nepohodlným a "nekompatibilným" jedincom, ktorí nedokážu "držať hubu a krok".

Množstvo občanov totiž má nielen pocit, ale aj vlastné skúsenosti, že sú uchádzačom o prácu v policajnom zbore vštepované staré praktiky  a postoje prednovembrových eštebákov , ktorí doteraz neodišli zo scény - ako z policajného zboru, tak zo škôl, v ktorých si vychovávajú nasledovníkov na svoj obraz.

štvrtok 10. novembra 2011

Absencia zdravého rozumu slovenských zákonodarcov a vykonávateľov spravodlivosti

Zákony Slovenskej republiky , ktoré platia okrem iného aj v priestupkovom konaní, by vyvolali na tvári občana aj úsmev, keby napokon nezistil, že je nimi ako domáhajúci sa práva v konečnom dôsledku postihnutý on sám a páchateľ sa mu môže smiať do očí, ako výborne pochodil.

Neviem, či už niekto skúsil podať oznámenie , že proti nemu iný spáchal priestupok a trval aj na riešení svojho podania.

Moje bohaté skúsenosti s kompetentným úradom v Liptovskom  Mikuláši, Poprade a najnovšie aj v Starom Smokovci ma len utvrdzujú v presvedčení, že tí, ktorí zákony navrhovali a schvaľovali, boli pod vplyvom alkoholu alebo absolvovali len základné vzdelanie.

Inak by si zákony nemohli protirečiť tak, ako si protirečia.

Keď oznámim priestupok, ktorý proti mne iný spáchal, som predvolaná na konanie ako svedok. Vtedy mám nárok ako dôchodkyňa iba na zaplatenie cestovného.

Na zaplatenie toho,čo som musela vynaložiť na dokazovanie, na ošetrenie, opravu veci, nemám. Odkážu ma na súd - a veľmi dobre vedia, že na to občan nemá ako  energiu, tak finančné prostriedky a svojho práva sa teda musí vzdať.

Gauner vyjde obyčajne iba s malou pokutou - aj to len vtedy, keď sa mu neodškriepiteľne skutok preukáže svedkom.

Postihnutý  v nejednom prípade jeho konaním príde o nemalé finančné prostriedky, ktoré vynaložil na dokázanie skutku.

Keď ma predvolajú ako poškodenú osobu, nedostanem ani úhradu cestovného. Zo zákona nemám na ňu nárok! Mám si to všetko uplatniť v občianskoprávnom konaní proti dotyčnému!!!

A som na tom ešte horšie, ako v prvom prípade. Možnosti na súdny spor sú v každom prípade totiž rovnaké.

Naviac, ak sa nemýlim,  mi súd pre niekoľko málo stoviek - ale pre mňa nie zanedbateľných, žalobný návrh ani nevezme.

Od úradníkov, ktorí robia všetko pre to, aby občana odradili od podávania návrhov, sa dozviem, že keď som sa rozhodla učiniť oznámenie, tak musím znášať dôsledky!!!

Ja, ktorá som bola konaním iného na svojich právach poškodená!!!

V nejednom prípade ide aj o dôsledky, ktoré sú vyprodukované orgánmi  samými - či už z ich povrchnej znalosti príslušných zákonov, alebo skrytej korupcie, či rodinkárstva.

Nie je mi totiž pochopiteľné, prečo ma orgány musia k jednej veci vypočúvať dva roky a dookola, keď som už v prvom podaní a na prvom vypočutí všetko povedala! Zrozumiteľne, a naviac aj doložila potrebnými písomnosťami.

Prečo moja výpoveď a doložené písomnosti v časti , ktorá sa vzťahuje k inému aspektu priestupku a na jej prejednanie je povinný iný orgán, nie sú ako právoplatné tomuto orgánu do spisu doručené ako podklad na rozhodnutie.

Niekoľko razy som takto  už bola vypočúvaná  napr. k napadnutiu psom K. Adamca - na oddelení  žel. polície v LM, na MÚ v Poprade, na oddelení žel. polície v Poprade, a teraz zasa mám cestovať do Starého Smokovca.
Z jediného dôvodu: aby som znova omlela, že ma pes K. Adamca, ktorý bol bez náhubku napadol a menovaný mi v električke na Štrbské Pleso vulgárne nadal.
Pritom dotyčný už pri prvom vypočutí sa vlastne k činu priznal, a v električke si našu totožnosť zisťovala policajná hliadka.
Zúčastneným orgánom trvá vec riadne vyšetriť  už  viac ako rok, ak sa nemýlim.

Ak by si každý kompetentný štátny úradník, policajt, sudca, prokurátor  konal svoje povinnosti riadne a dôsledne, určite by neprichádzalo k prieťahom a napokon k tomu, že celú vec po dvoch-troch rokoch orgán úspešne - samozrejme v prospech tých, ktorí zákony porušujú - zmetie do stola, že už nie je možné pre premlčanie proti ním zo zákona  niečo podnikať.

Podľa časti priestupkového zákona majú prejednávajúci  pôsobiť na priestupcov, aby dobrovoľne uhradili vzniknuté náklady protistrane, ktorej spôsobili problémy. 

To, že na túto skutočnosť musí oznamovateľ upozorniť prejednávajúceho sám, je dôkazom povrchného prístupu k jeho pracovným povinnostiam.

Problém s používaním úradníckeho obsahu lebky je vidieť aj na tom, že v prevažnej miere na úradných tlačivách nenájdete žiadny telefonický kontakt na podpísanú osobu, aby ste v prípade potreby mohli s ňou komunikovať.
Ak nemáte počítač a internet, ani mobil, či telefónny zoznam príslušného miesta, poriadne si skomplikujete život.

Vrcholom  "duchaplnosti" je,  keď vám pošle orgán, nech je ním už ktokoľvek, predvolanie na takú hodinu, že by ste museli mať krídla, aby ste tam doleteli zo vzdialeného miesta bydliska. 
("Pretože:" veď my už o deviatej pracujeme!")

Také konanie nemožno označiť inak ako podozrenie z úmyselného šikanovania  a vyrábania problémov  tomu drzému indivíduu, ktoré si "mocipánka" označeného ako  orgán dovoľuje otravovať rušením jeho pokojného zohrievania štátnej stoličky.

Množstvo rozporov - tzv. legislatívnych dier v zákonoch  nahráva všetkým nespratníkom, zloduchom a zlodejom.

Zbytočne na to občan poukáže - tých "navrchu" to vôbec nezaujíma! 
Majú iné problémy - ako sa udržať pri výnosných korytách a pri moci, kde môžu veci posúvať smerom, ktorý vyhovuje im a ich rektoskopientom.

pondelok 7. novembra 2011

Občan, drž hubu, lebo uvidíš!

V nádeji na "nové časy" po páde vlády ožívajú "staré štruktúry".

Bolo mi doručené uznesenie ČVS:ORP-295/OVK-LM-2011 - vyšetrovateľ PZ mjr. Mgr. Jiří   Macko, datované 21. 7. 2011 o začatí trestného stíhania za prečin ohovárania MUDr. Poloncovej, ktorý som spáchala tak, že som na verejnosti stála s plagátikom na hrudi s týmto textom:
"MUDr. Poloncová -- amorálne idivíduum -- kto jej dal znalcovskú doložku? Vykradla mi zdravotnú dokumentáciu, aby mohla napísať na mňa pre súd v Žiline posudok v prospech "bielych golierov", ktoré ma podviedli a snažia sa zo mňa robiť blázna cez ňu! Trestné oznámenie tu - v LM zrejme blokujú takí, ako je ona sama! "Nahrávači" "bielych golierov". Fuj!  Mafia!"

Súčasne bola v obálke predvolánka obvineného, podpísaná mjr. Mgr. Daniel ...... (priezvisko nečitateľné).

V námietkach proti  znaleckému posudku Poloncovej  som do spisu súdu doložila písomnosti, ktoré potvrdzujú, že sa ma snažila pred súdom očierniť vyjadreniami, ktoré boli založené len na jej fantázii a domnienkach.

Súd rozhodol o kontrolnom znaleckom posudku. Asi uznal, že si znalkyňa svoje povinnosti plnila v inom duchu, ako ju zaväzuje sľub.

Jej stačí vyhlasovať, že si za svojím posudkom stojí. A ja - jej obeť, obeť jej bezcharakterného konania nemám možnosť ani takú, aby som to svinstvo vykričala do sveta - bez toho, aby ma za to trestne nestíhali, že som ohrozila jej vážnosť u spoluobčanov a poškodila jej povesť v zamestnaní.

Žiadny orgán  mi neumožní zverejniť -- naopak, odmieta vziať na vedomie  existujúce písomnosti, ktoré svedčia v môj prospech, ktoré poukazujú, že nejde o zlomyseľnosť a vykonštruované tvrdenia.

Ba v niektorých prípadoch sú takí výkonní, že ešte  pripíšu k obvineniam aj  ďalšie vyfabulované  nikým a ničím nepreukázané vyjadrenia, v tomto prípade MUDr. Poloncovej, ktorá vôbec prítomnou nebola a neangažovala mestskú policajtku ona osobne.

Všetko bolo vyprodukované dodatočne - pretože v danom momente dotyčná prítomná na "inkriminovanom mieste" sa vôbec nenachádzala. Informáciu dostala sprostredkovane, a zrejme aj výzva na podanie trestného oznámenia má byť len revanšom za to, že som podala za jej skutok oznámenie na ňu  ja.


A v jej oznámení dokonca figurujem ako "neznáma žena"! Vyjadrenie, ktoré potvrdzuje jej lži a výmysel.

Vari  je normálne, aby po 4 mesiacoch nedokázala  po niekoľkých sedeniach  v jej ambulancii a stretnutí pred súdom spoznať pred  svojou ambulanciou osobu,  o ktorej  neskôr vyhlasuje, že je totožná so mnou?

Občan so zdravým úsudkom si iste pomyslí, že len tak, bez dôvodu by sa nik nepostavil verejne protestovať, keby sa necítil poškodeným, a mal iného východiska.

Opovážlivosť podať trestné oznámenie pre poškodzovanie jej povesti ukazuje aj na  charakter menovanej.

Rozhodnutie o začatí trestného stíhania mojej osoby "na podklade zistených skutočností je  dostatočne odôvodnený  záver, že..."

Čo na tom, že tento záver je čiastočne založený na lživých tvrdeniach , a na druhej strane na potláčaní ľudských práv - slobody prejavu, slobody názoru jednotlivca na osoby verejne činné, ktoré podliehajú zvýšenej kontrole verejnosti a musia zniesť aj vyšší  stupeň kritiky!

Pretože tak súdna znalkyňa, ako aj policajné orgány takýmito osobami sú!

Čo na tom, že sa porušuje Ústava SR v príslušnej časti, i Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobodách! A treba kašľať aj na judikáty Európskeho súdu, ktoré sa vzťahujú k podobným prípadom a k SR priamo!

MUDr. Poloncová , samozrejme, ráta s tým, že nemám ako dokázať, že mi zcudzila časť zdravotnej dokumentácie - pretože zlikvidovala originály, aj pripravené kópie pre súdne konanie, ba aj dekurzy z karty obvodného lekára. Čo túto ženu viedlo k takémuto konaniu, nejdem rozoberať.

A  je si istá, že budem odsúdená - len preto, že tieto tvrdenia nemôžem nijako dokázať! Takže naplním skutkovú podstatu prečinu ohovárania! 


Za pozornosť stojí, že policajné uznesenie, ktoré je datované 21. júla 2011 - bolo  odoslané  3. 11. 2011!

2. 11. 2011 bolo mojej advokátke doručené uznesenie o určení nového znalca ! A to  dobre ďaleko od môjho bydliska, ale zato čo najbližšie k sídlu  odporcov! (A ďalších zainteresovaných kolegov MUDr. Poloncovej.)

Je to iba náhoda?

Čo sa asi za mojím chrbtom zasa dohováralo a odohralo? To si môžem len domýšľať -- robiť "konšpirácie", aby som použila Poloncovej výraz!

Jedno je však isté - ako občan ťahám vždy za kratší koniec, pretože rôznym kreatúram stačí povedať, že sa ničoho nedopustili, môžu krivo obviniť iného a moje dôkazy nemajú žiadnu váhu - a čo je hlavné a najsmutnejšie, že ONI nemusia nič dokazovať! Stačí, že to drzo tvrdia svojim obetiam do očí!

A inú možnosť ako občan nemám, len verejný protest -mne totiž nik  nezverejní v tlači tie ich svinstvá, nik v televízii, či rozhlase sa s nimi nebude púšťať do "sporu". 

Oni totiž majú na to, aby si právo a spravodlivosť zaplatili na ktoromkoľvek orgáne!