Prejednávanie prípadu, ktorý sa viaže k napadnutiu psom Karola Adamca z Tatranskej Polianky, v Starom Smokovci pokračuje.
Od 8. 10. 2010 vec "nebolo možné" ukončiť, aj keď je dosť nevyvrátiteľných dôkazov, ktoré potvrdzujú, že menovaný bol pod vplyvom alkoholu, jeho pes ma napadol a menovaný ma urážal vulgárnymi nadávkami a vyjadreniami i pred cestujúcimi v električke.
To vyplýva z výpovedí jeho samotného: že použil "len" slová "kurva stará jedna", bol rozčúlený a pod vplyvom alkoholu!
Z kópie úradného záznamu hliadky PO-206 zo dňa 8. 10. 2010 - nstržm. Mareš a stržm. Macura, ktorí vykonali kontrolu v električke, kde sa časť incidentu odohrala, som dodatočne zistila, v akom duchu urobili menovaní policajti záznam.
Pes agresívny v električke nebol - to je pravdou, nemal v tej chvíli byť prečo agresívnym, ale ležal rozvalený v chodbičke, a nie medzi sedadlami, ako zavádzajúco uvádza neskôr policajt Mareš v písomnosti pre Železničnú políciu v Poprade zo dňa 3. 12. 2010. Inak by som ho nebola z opačnej strany vagóna zbadala.
A práve predošlé agresívne správanie psa - útok na mňa a krátko po tom aj na ďalšieho človeka prechádzajúceho okolo schránky na listy , skutočnosť, že bol bez náhubku a rozvaľoval sa uprostred chodbičky tak, že bránil prejsť prípadným cestujúcim, vzbudzovali obavy, že by mohol znova na niekoho zaútočiť. (Pani, ktorá sedela na sedadle pri uličke, v ktorej pôvodne sa rozvaľoval pes, vyjadrila neskôr predo mnou z neho svoje obavy!)
Druhým zavádzajúcim vyjadrením je tvrdenie, že na mojej obuvi nebolo vidieť stopy po uhryznutí psom. Musím zdôrazniť, že sa policajti nezaujímali ani o moju obuv, ani o moju bezpečnosť a ochranu ako pred agresívnym psom, tak pred ešte agresívnejším majiteľom pod vplyvom alkoholu.
Čižmu som predkladala ako dôkaz na Mestskom úrade v Starom Smokovci dňa 24. 11. 201, kde prebieha časť konania o priestupku.
Na ľavej koženej čižme je vidieť stopy po 3 zuboch hore i dolu a časť povrchu kože je strhnutá smerom nadol.
Myslím, že iba idiot ma môže podozrievať, že som si zámerne poškodila obuv, aby som mohla obviniť dotyčného.
Ale nikde v zázname, ktorý vyhotovila hliadka v mojej neprítomnosti, nebolo uvedené, že dotyčný Adamec hneď po tom, ako bol privedený zo zdanej časti vozidla dopredu, kde som bola ja s druhým policajtom, sa v prítomnosti oboch vyjadril, že som išla cez trávnik - čím jednoznačne potvrdil, že vedel o tom, že ma jeho pes, ktorého sa snažil priviazať o stojan listovej schránky , napadol.
Nikde nie je uvedené, že pes nemal náhubok, hoci v dopravnom prostriedku je povinný ho mať, ak nie je umiestnený v pevnej schránke. Táto povinnosť je všeobecne známa, a policajti by to mali vedieť v prvom rade.
A najsmutnejšie je, že ani vyhrážky Adamca, že keď vystúpime, tak si "to" so mnou vybaví, ich neprimäli k tomu, aby Adamca i s jeho psom v záujme mojej ochrany z vlaku vysadili, aj keď som ich k tomu vyzvala.
A i tieto vyhrážky, ktoré odzneli v prítomnosti oboch, vo svojom úradnom zázname z 8. 10. 2010 a vyjadrení z 3. 12. 2010 zamlčali.
A tak vlastne svojím klamstvom policajti napomohli Adamcovi, - lebo veď čo si má jedna stará baba sťažovať, že ju napadol niečí pes, alebo, že jej "pán tvorstva" vynadal - rozčúlený! a pod vplyvom alkoholu!
Človek sa musí pozastaviť nad správaním sa policajných orgánov a položiť si otázku, kto a čo vlastne učí záujemcov o zamestnanie v policajnom zbore SR.
Mne osobne sa zdá, že odovzdávanie skúseností je zamerané hlavne na výučbu metód ako terorizovať občanov, ako skresľovať skutočnosti, ako produkovať vykonštruované obvinenia proti nepohodlným a "nekompatibilným" jedincom, ktorí nedokážu "držať hubu a krok".
Množstvo občanov totiž má nielen pocit, ale aj vlastné skúsenosti, že sú uchádzačom o prácu v policajnom zbore vštepované staré praktiky a postoje prednovembrových eštebákov , ktorí doteraz neodišli zo scény - ako z policajného zboru, tak zo škôl, v ktorých si vychovávajú nasledovníkov na svoj obraz.
