Vďaka nedomyslenému (?) kroku
navrhovateľa v spore pod sp.
zn. 18C-8C 367/2012 na Okresnom súde
Žilina na ochranu osobnosti,
ktorý založil do spisu pod č. l. 60-61
kópiu uznesenia vo veci, v ktorej jeho advokátska kancelária zastupuje
žalobcov o ochranu osobnosti proti bývalému policajnému prezidentovi pod
sp. značkou 6C/73/2012 na OS Dunajská
Streda , som si dokázala vysvetliť,
a dúfam, že sa nemýlim, prečo sa proti mojej osobe rozpútala celá
mašinéria, ktorá má za cieľ ma umlčať, zastrašiť, ale najmä sa mi pomstiť
za „drzosť“ domáhať sa svojich práv, ktoré mi zaručuje Ústava SR , Dohovor
o ochrane ĽPZS, trestný poriadok a občiansky súdny poriadok. Okrem
toho tieto práva by mi mala
zaručovať aj elementárna slušnosť
orgánov moci voči občanovi, ak by tento štát bol právnym štátu. Ako
výsmech pôsobí heslo na vozidlách polície SR „pomáhať, chrániť“ – ak sa teda
nemá týkať iba tých, ktorí sú prisluhovačmi moci.
Je zbytočné podrobne rozpisovať
úvahy okolo celého dobre naprogramovaného perzekučného scenára, podľa ktorého
„v súčinnosti“ konajú slovenská polícia,
prokuratúra, súdy, priestupkové oddelenia a s nimi poprepájané „biele
goliere“ , ktoré majú záujem na výsledkoch konaní, ktoré sa ma týkajú, vo svoj prospech.
Dúfam, že bystrému čitateľovi
bude stačiť na pochopenie chronológia a poznámky na vysvetlenie
k nej.
Koncom roka 2005 som podala
žalobu proti INA Kysuce, a. s., Kysucké Nové Mesto, ktorú zastupuje Mgr.
Heringeš. Dôvod: Dohoda mimo kúpnej
zmluvy o odpredaji pozemkov na výstavbu INA, ktorá je obsahovo
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi a nevyplatenie časti
dohodnutej ceny. Po tom, ako som sa obrátila na policajné orgány v Čadci s podozrením na podvod zo
strany INA Kysuce, a. s., ma tento
subjekt začal vydierať -- požadovaním
zaplatenia zmluvnej pokuty cca 460.000,- Sk pre údajné porušenie Dohody,
pretože som sa v nej zaviazala – podľa tvrdenia Heringeša – že už nikdy
nič proti INA Kysuce nepodám!
Tento záväzok sa ale nemohol
týkať budúcnosti, a už vôbec nie v súvislosti, že mi nevyplatia
peniaze, ktoré do Dohody zahrnuli. S odstupom času som pochopila, čo mala
znamenať istá „nonverbálna“ komunikácia Heringeša a Pašteku počas jedného
jednania – v predklone, jedna ruka na bruchu
a druhá na ústach, potláčaný smiech.
Bolo im zrejmé, že sa im podarilo
ma dostať tam, kam chceli a vopred im bolo jasné, že mi peniaze nevyplatia
a napokon ma oberú aj o peniaze , aj o pôdu.
V tom období som bola pod
vplyvom depresie, ktorá bola diagnostikovaná aj MUDr. Evou Janíkovou, neschopná
uvažovať a konať, pochopiť obsah textu,
vidieť manipuláciu mojou osobou, zneužívanie mojej neznalosti orientovať
sa vo veci a domyslieť dosah a následky obsahu písomnosti, ktorý mi na podpis predkladajú.
Heringeš už pred podaním žaloby argumentoval
policajným orgánom, šéfredaktorovi My žilinské noviny a neskôr
i súdu, že som psychicky chorá, aby moje tvrdenia nebrali ako fakty.
Návrh na určenie vlastníckych práv, podaný ešte cca rok pred
podaním žaloby 4C/158/2005 z 8. 11. 2004 sa na súde
v Čadci dostal do rúk sudcovi Marťákovi – neskôr odsúdenému za korupciu.
Tento účelovo maril prejednávanie mojej žaloby, aby umožnil nastrčeným osobám
predať INA Kysuce časti môjho vlastníctva.
Návrh na vydanie predbežného opatrenia zase maril sudca Kičura,
ktorý dnes pôsobí na vysokom poste inde. Bol prijatý súdom 15. 10. 2004.
Po podaní
návrhu na vyslovenie neplatnosti zmluvy som na OS Žilina podala ešte dva ďalšie návrhy –
rozdielne v merite veci , aby som
nepremeškala neskôr na uplatnenie
svojich nárokov lehotu. Od výsledku
v spore 4C 158/2005 totiž závisel ďalší postup pri uplatňovaní nároku. (7C
111/2006 a 13C/167/2006)
Tieto dva návrhy neskôr účelovo
zásahom kohosi v pozadí súd spojil do veci 4C 158/2005, aj keď predtým
v jednej veci bolo konanie prerušené do ukončenia veci 4C 158/2005,
v druhej odmietla zákonná sudkyňa spojenie vecí podľa želania odporcu.
Za návrhy som zaplatila pre mňa
nie malé súdne poplatky – 28. 227,- Sk a 10. 200,- Sk --
o ktoré som takto údajne prišla.
Po jednom z pojednávaní sa Heringeš vyjadril na chodbe OS Žilina: „ My máme peňazí dosť! My sa budeme súdiť
donekonečna!“
Je logické, aby ten, kto má
peňazí dosť, nevyplatil Šidlovej 170.000,- Sk, ktoré jej mal doplatiť, keď má
peňazí dosť na súdenie sa donekonečna?
Je jasné, že v tomto prípade
ide o pomstu, cieľom ktorej je ma úplne zlikvidovať po stránke psychickej,
a najmä existenčnej, pre moje podania, ktoré som učinila v súvislosti
s nezákonnými postupmi , ktoré sa aplikovali pri nadobúdaní pôdy pre INA
Kysuce ako vedením Mesta K N M, tak
samotnou INA.
Podvody na Správe katastra
v K N M sa diali nielen v prípade, v ktorom je trestne stíhaný
bývalý pracovník Ing. Svrček, ale aj v iných.
Napr. jeden z listov
vlastníctva našej rodiny so zvyškom nevykúpenej parcely vo výmere 992 m2 zrazu
prestal existovať! Pracovníčka katastra
v K N M p. Škoríková mi
vyhýbavo jeho zmiznutie vysvetlila „vyšším záujmom“!
Na ďalší list vlastníctva na
polovicu parcely nám boli pripísané cudzie osoby – súrodenci M. -- aj keď je preukázateľné
z pozemkovej knihy, že rodina M. nikdy toto nevlastnila. Mala však vedľa
menšie výmery parciel, bola našimi susedmi a na meno jej predkov sú na tieto malé výmery zápisy
v pozemkovoknižných vložkách.
O 2016 m2 nás obrala
Rímskokatolícka farnosť v K N M, ktorá si „reštituovala“ z našej
parcely túto časť výmery. Je to preukázateľné porovnaním podľa pôvodnej mapy
katastra. I to, že z parcely cirkvi a časti tej našej, ktorá nám bola
scudzená, urobili komunisti parcelu jednu. A tak si výmeru nedotknuteľná cirkev privlastnila bez
výčitiek svedomia, aj keď sme ich upozornili na túto skutočnosť.
Kým občanov vyvlastňovali cca po
120,- Sk, aj keď úradnou bola vraj cena 150/m2, podľa zápisníc zo zasadnutia
Mestského zastupiteľstva je preukázateľné, že si cirkev v súvislosti
s INA Kysuce ohodnotila m2 na viac ako tisíc korún! Vrátane metrov, ktoré patrili nám.
Z ďalších písomností sa
javí, že cirkev výmenou získala pozemky
od Mesta K N M iné.
Odkiaľ asi Mesto K N M
nabralo množstvo pozemkov? Koľko bolo
jeho vlastníctvom?
O ďalšiu väčšiu výmeru sme
prišli, keď napriek dôkazom, že išlo o výmeru v štvorcových
siahach,sa ktosi na katastri v K N M postaral, aby bola zapísaná iba ako výmera
v štvorcových metroch.Tak sme prišli o viac ako dve tretiny parcely
po predkoch. Úradný zápis, ktorý urobil
katastrálny orgán na základe žiadosti otcovho brata, bývalého notára,
začiatkom sedemdesiatych rokova ktorý potvrdzoval, že ide o výmeru
v štvorcových siahach, z katastrálnej evidencie zmizol. Dôkazom nie
je ani kópia, ktorú máme k dispozícii my.
Náš starý otec pôdu dobrovoľne
komunistom neodovzdal. Zhabali mu ju.
Jej časť bola neskôr zastavaná družstvom Nesluša. Táto pôda ale stále bola
naším vlastníctvom.
Kým sme sa zorientovali
v ponovembrovej situácii, netušiac o praktikách, ktoré zavládnu, Poľnohospodárske družstvo Nesluša bolo
vytunelované a predané v konkurze. Aj s pôdou – nielen našou, ale
zrejme aj iných, ktorým bola násilím protiprávne odobratá, ale stále boli jej
vlastníkmi.
Osvedčenie o vydržaní na
pôdu známych vlastníkov, ktorá bola v užívaní PD Nesluša, si cez notárku
z Turzovky zabezpečil jeden z Caletkovcov, ak si dobre pamätám.
Správcom konkurznej podstaty
podľa Opatrenia z 19. 1. 1999 – č. k. 24 K 146/95-Že - KS Banská Bystrica, JUDr. Juraj Danko, bol JUDr. Milan Chovanec, ktorý navrhol
speňaženie majetku z konkurznej podstaty. V návrhu o. i. figurujú aj
pozemky zapísané napr. na LV 1955. Súdom bol vydaný súhlas na predaj mimo
dražby pri viacerých položkách.
Mnohí pôvodní vlastníci ani len
netušili, že prišli o svoje
vlastníctvo či už cez vydržanie podvodom
– lebo pôda známych vlastníkov, ktorej užívateľom bolo PD Nesluša, nemohla byť
predmetom vydržania, alebo cez konkurzné „konanie mimo dražby“.
Niektoré parcely nám poskracovali
o desiatky metrov, niektoré úplne vynechali, ako sa dá preukázať
z evidencie v pozemkovoknižných vložkách.
Nepochybujem dnes, po tom, ako
som sa „zorientovala“ v tom, ako to „tu beží“, že ROEP v KNM bol Agrocons-om Bratislava
urobený na objednávku „bielych golierov“.
Pozemky povytyčovali tak, že od
pôvodnej situácie – smerovania parciel sa dnes odlišuje posunom
cca o 30 stupňov. Toto je však len môj laický odhad, pričom tento
posun, na ktorý som dávno poukazovala,
priznal na jednom súdnom konaní aj JUDr. Chovanec a nezávisle na
ňom aj jedna z pracovníčok na Správe
katastra v K N M.
Takže týmto spôsobom nadobudli
v K N M množstvo pôdy aj tí, ktorí tam nikdy nemali nič a nikoho,
nemali čo od koho zdediť. A pôvodní vlastníci majú pozemky rozkúskované –
popretínané neprerušovanými parcelami údajných dedičov a nových
vlastníkov – neraz „bielych koní“ a „bielych golierov“.
Samozrejme, tým sú bez šance pri dokazovaní na
súdoch, čo im patrilo, pretože súdy žiadajú, aby dodali ako dôkaz presné
stotožnenie pôvodných parciel s týmito podvodom nadobudnutými. Tu vzniká
problém na katastrálnom úrade. No a kto z tých okradnutých chudákov
má na drahé geometrické zameranie, aby sa mohol postaviť mafii do cesty?
Stručný prehľad, prečo a ako som sa
napokon stala objektom kolektívneho vyrovnávania si účtov so mnou zo strany
reprezentantov moci štátu -- jej orgánov a „bielych golierov“ , keď som sa im
odvážila postaviť do cesty.
Začiatkom novembra
2004 som podala návrh na určenie vlastníckych práv.
Koncom roka 2005 som na políciu
doručila podanie pre podozrenie z
podvodu na políciu v Čadci
v súvislosti s nevyplatením časti dohodnutej sumy podľa Dohody s INA Kysuce, a. s., ktorá
mi mala byť vyplatená najneskôr 15. 9. 2005 a INA Kysuce, a. s.
prostredníctvom právneho zástupcu
Heringeša stále pod nejakou zámienkou odďaľovala vyplatenie a požadovala
z mne neznámych dôvodov, aby som prišla podpísať ešte nejakú „dohodu“, či
dodatok k Dohode.
(Mimochodom, táto advokátska
kancelária sa „preslávila“ tým, že od MK
SR, v období „získala“ podľa
informácie denníka SME zo 14. 8. 2008 za údajné poskytovanie právnych služieb
1,7 milióna slovenských korún, pričom NKÚ SR zistil, že išlo o porušenie
zákona o verejnom obstarávaní a v r. 2006 tejto kancelárii MK SR pod vedením ministra
Marka Maďariča vyplatilo 1,335,9 tis. Sk, ako sa uvádza v Správe NKÚ SR.
Táto suma mala byť vyplatená -- podľa
SME -- do júna! Pôvodne dohodnutých 700 tis. Sk bez DPH bolo zvýšené „dodatkom
k dohode“! A potom, prečo nie sú
peniaze na kultúru! Bude sa dariť podobne dobre tejto kancelárii aj
v súčasnosti? Dokončí minister prijatie opatrenia na odstránenie
nedostatkov, ktoré uvádza vo svojom liste
zo dňa 4. 7. 2007 adresovanom NKÚ SR?)
Policajné orgány aj pri
vybavovaní tohto môjho podania
postupovali „obvyklým spôsobom“ – teda ako je na Slovensku zvykom – podanie
odmietli, lebo .....
Napokon som koncom decembra 2005 podala žalobný
návrh na OS Žilina o vyslovenie
absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy
a Dohody.
Dňa 7. 12. 2009 som bola predvolaná na vypočutie na Úrad
boja proti korupcii do Žiliny k vyšetrovateľovi Talianovi. Po vypočutí
som od neho nedostala ani na požiadanie kópiu svojej výpovede. O dva dni
Heringeš na súde sudkyňu prejednávajúcu vec 4C 158/2005 zavádzal tvrdením, že
som o nej povedala, že je skorumpovaná.
Z mojej výpovede pred orgánom, tak, ako si ju naformuloval orgán, citujem: „K uvedenej korupcii súdu nemám
žiadne konkrétne skutočnosti, ale mám len dojem, že by sa mohlo jednať
o ovplyvňovanie z úzadia, nemám doposiaľ žiadne výhrady voči zákonnej
sudkyni OS Žilina, doposiaľ sa chovala vždy korektne.“
Dnes by som to už tak jednoznačne
v súvislosti s korektnosťou netvrdila. Najmä ak mám znova dokazovať listinami v súvislosti
s ohováraniami, dezinterpretáciami a lžami na moju adresu
v znaleckých posudkoch to, čo už dávno v spise 4C 158/2005 založené
je na dôkaz, že nerozprávam bludy v súvislosti s vraždou
bývalého suseda, prepadom mojej osoby,
ochoreniami, sú tam založené aj kópie
mojich posudkov od školských čias, zo zamestnaní, ktoré vylučujú tvrdenia znalcov - najmä Poloncovej, že už od mladosti trpím
duševným ochorením a niekoľko razy som sa liečila na psychiatrii a pod.
Ak by zákonná sudkyňa – podľa
môjho názoru – podliehala iba svojej nestrannosti, a najmä bola nezávislá, všetko toto by
musela v spise chcieť vidieť a akceptovať. Nemala by dôvod netrvať na
pribratí znalca imunológa a psychológa. Takto sa ukazuje, že ide naozaj
o moju účelovú objednanú likvidáciu
cez psychiatriu.
Začínam mať dojem, že niekto
potrebuje povyťahovať odo mňa množstvo
istých informácií práve cez obsah spisu 4c 158/2005. Napr. aj takých, ktoré sa týkajú
konšpiračného bytu evidovaného na dôverníka ŠtB Igora M. st. na ul. Ľ. Zúbka 21,
v Bratislave.
V súvislosti so súdnym
konaním 4c 158/2005 je zarážajúce, že
najmä v poslednom období sa na pojednávaniach Heringeš osobne
nezúčastňuje a posiela každú chvíľu inú osobu ako zástupcu.
Dokonca neprišiel osobne ani na
konfrontáciu znalcov Poloncovej a Andrého. Ktovie prečo? Veď tejto konfrontácie sa sám dožadoval!
Nie je signálom možnej korupcie
a diania v pozadí napr. aj to, že znalecké posudky sú odpisom
jedného od druhého, a teda nie vykonávané nezávislými znalcami?
A čo dostatočne fundované
otázky – s jednoznačným smerovaním
– ktoré sudkyňa kládla znalcom?
A snaha zabrániť vyšetreniu,
resp. vyjadreniu – pribratiu znalca z odboru imunológie
a psychológie?
(Dnes, samozrejme, by som už
žiadnu takúto frašku s predplateným , či nariadeným výsledkom
a záverom, nepodstupovala.)
A čo vopred odborne naformulované otázky , ktoré kládol
„právny zástupca“, ktorý vzhľadom
vyvolával dojem, že práve ukončil štúdium?
A všetky smerujúce
k jednému a tomu istému bodu – paranoi s bludmi! A pokusom
na čiastočné zbavenie ma spôsobilosti
k niektorým právnym úkonom!
Má toto všetko byť signálom, že
Heringeš a INA Kysuce, a. s. majú takú moc a také väzby, že
s bohorovnou istotou môžu zaujímať
postoj, že im tento spor môže byť aj so mnou ukradnutý a budú sa so
mnou naťahovať po súdoch, až kým neskapem?
Dňa 2. 8. 2010 som sa úradným spôsobom písomne obrátila na JUDr.
Spišiaka s tým, že mi orgán odmieta
vydať kópiu zápisnice, aby som sa mohla obhájiť pred sudkyňou JUDr. Sýkorovou,
že som sa o nej na tomto orgáne
nevyjadrila, že je skorumpovaná, ako tvrdil Heringeš, ktorý bol k obsahu
podania „vypočutý“ prostredníctvom
otázok zaslaných mu vyšetrovateľom faxom.
Dňa 16. 8. 2010 mi bola
odoslaná z PPZ odpoveď , že poskytovanie informácií v trestnom konaní
upravuje zákon č. 301/2005 Z. z. TP.
Následne som sa obrátila opäť na
Úrad boja proti korupcii – Mgr. Talian a kópia zápisnice mi bola doručená.
18. 1. 2011 som do
spisu 4C 158/2005 kópiu svojej výpovede pred orgánom UBPK
v Žiline doručila súdu, aby zákonná sudkyňa videla, kto pred súdom
klame.
Na základe môjho vyjadrenia pred súdom, že
tvrdenia Heringeša pred súdom
o mojej psychiatrickej diagnóze
v inom zmysle, ako depresia v predmetnom období, sú lžou a môžem sa dať vyšetriť, aby som
dokázala, že som „normálna“, súd nariadil – napriek požiadavke o znalecký
posudok s pribratím psychológa a imunológa, vyšetrenie iba psychiatrom a určil ako znalkyňu Elenu
Poloncovú z L M.
Moja prvá návšteva , na ktorú ma
predvolala, sa odkladala --
z dôvodu na jej strane – že išla na pohreb švagra; napriek tomu neskôr vo
vyúčtovaní uvádza ten deň ako deň mojej prvej návštevy u nej a teda
preukázateľne klame, pretože som písomne reagovala na telefonicky dohodnutú
zmenu termínu prvej návštevy.
Samozrejme, že
„znalkyni“ neprekáža klamať ani v iných veciach – klame
s prehľadom a najmä kamennou tvárou , na ktorej sa nepohne ani sval
na tvári -- ako dobre vycvičený agent tajných služieb.
Pretvárku používa ako pracovnú
metódu pri získavaní si dôvery „klienta“, lož ako pracovnú metódu v styku
s objednávateľmi výsledku jej „služieb“.
Za svoje služby naviac
s kamenným ksichtom inkasuje. Jeden posudok stojí viac ako 500,- E – bez
ohľadu na jeho rozsah, ďalšie „výlety“ na vypočutia a konfrontácie
s kolegami pred súdom, či políciou
prinášajú ďalšie „euráče“.
Jej moderné vyšetrovacie metódy
spočívajú v tom, že sa zameriava na vyťahovanie podrobností zo života
osoby s tvrdením, že tie nikdy nebudú zverejnené, a potom ich zneužije. Najmä sa však
v mojom prípade zaujímala o moje majetkové pomery! Ktovie, či si
priebehy vyšetrovania nenahrávala pre potreby kohosi v pozadí. Ja osobne
som si priebeh trestného vyšetrovania a výpovede osôb na policajnom orgáne ponahrávala, aby
som mala dôkaz, ako prebiehalo.
O odbornosti Poloncovej
môžem pochybovať, keďže so žiadnymi modernými vyšetrovacími metódami som sa
u nej nestretla. Poštou mi odoslala dotazníky , že mi ich zabudla dať --
po vyplnení jej ich mám doručiť – aby
som mala čo cez vianočné voľno 2010 robiť .
V roku 2010 ma vyšetrovala
podľa dotazníkov, ktoré používali normalizátori na vyrábanie diagnóz politickým odporcom. Tlačivo dotazníka je označené
„BOD(h)“ a
„T-25/1973“.Vyplnené dotazníky som si odkopírovala ešte pre
odovzdaním Poloncovej.
Ako vidieť, slovenská psychiatria
najmä v prípadoch znalcov, ktorých má angažovaných štát a súd, si
vystačí s praktikami normalizátorov aj v súčasnosti!!!
Dotazníky obsahujú – podľa môjho
vnímania – dosť nejednoznačné otázky, alebo otázky v rozpore
s logikou. Podľa normalizátorského chápania psychiatrov je v súčasnosti napr. bludom viera v reinkarnácie,
ale viera v Boha nie!
Medzi inými figuruje napr.
otázka č. 37 -- zameraná na vieru v Boha, náboženstvo
a návštevu kostolov. A napr. niekoľko otázok spojených so sexuálnou
orientáciou, resp. priznaním sa k nej.
Nemalú výpovednú hodnotu má písomnosť Poloncovej s dátumom 17.
1. 2013, ktorá bola do spisu 4C 158/2005 doručená 24. 1. 2013. Z nej je preukázateľné, že vyšetrenie,
pri ktorom mal byť posudzovaným obdobím rok 2005, bolo realizované až v roku 2010.
Kolegovia z odboru
psychiatrie si dokážu vzájomne „nahrávať“odvolávaním sa na svoje domnienky; bez
toho, aby svoje tvrdenia museli súdu
podložiť konkrétnymi skutočnosťami – situáciami; v čom sa prejavujú moje
bludy, nedokázali konkretizovať ani
jeden ani pred súdom.
Mali posudzovať iba
môj zdravotný stav a iba v r.
2005, a ako je preukázateľné aj z tejto písomnosti, ich posudky
boli vyhotovené na základe objednávky „bielych golierov“, aby dosiahli na súde,
že moja žaloba bude nejakým spôsobom
„zlikvidovaná“.
Skutočnosť, že začali
argumentovať údajným mojím súčasným stavom v tom zmysle, v akom sa
vyjadrujú vo svojich záveroch, o tom stopercentne svedčí!
Poloncová v liste súdu:
„V odpovedi na položené otázky som uviedla, že vyšetrovaná trpela
v rokoch 2005-2006 Paranoidnou poruchou osobnosti, jednoznačné prejavy,
ktoré by boli hodnotené ako psychotické, neboli uvedené ani v psychiatrickom
náleze z roku 2005, kedy bola ambulantne vyšetrená.“
Aj toto vyjadrenie Poloncovej
ukazuje na možnú korupciu jej osoby, keď ignoruje podrobné a dôkladné
vyšetrenia z r. 2001 u MUDr. Janíkovej a MUDr. Lovichovej
modernými metódami a tieto, ako vidieť z vyjadrenia Poloncovej
vyššie, nič podobného nespozorovali, a rovnako ani v r. 2005 MUDr.
Janíková, u ktorej som bola pre depresívne stavy.
Podľa kresťansky založeného
k cirkvi sa hlásiaceho MUDr. Andrého záverov, ktorý ma v živote
rovnako videl po prvý raz, trpím tými
ochoreniami dokonca už od polovice veku svojho života! Takže to by malo byť cca
od roku 1979. Ako je možné, že obe spomenuté lekárky pri dôkladných
a podrobných vyšetreniach neprišli na túto skutočnosť, keď ma
vyšetrovali pre potreby posudkovej
komisie pre priznanie invalidného
dôchodku pre CFIDS a tendofibromyalgiu ?
„Stotožňujem sa so záverom kontrolného znaleckého posudku v tom
zmysle, že u p. Tatjany Šidlovej sa jedná o Bludovú paranoidnú
poruchu, ktorá sa rozvinula na pôvodnej, premorbídnej Paranoidnej poruche
osobnosti.“
Ktovie, čo by napísal nestranný
psychiater znalec, keby vyšetroval Poloncovú – k akým záverom by prišiel.
Podľa mojich záverov trpí ochorením,
ktoré sa nazýva, ak sa nemýlim, syndrómom špinavých rúk! Po poslednej
návšteve som jej na odchode priateľsky
podávala na rozlúčku ruku. Stála odo mňa dosť ďaleko, hľadela do zeme
a čakala, kedy vypadnem. Keď som nepochopila túto výzvu nonverbálnej
komunikácie, napokon sa premohla a podíduc bližšie vystrčila meravo natiahnutú
ruku – ako plutvu, pričom ďalej hľadela do zeme.
Ktovie – hnusila som sa jej
ja, čo by bolo chorobným prejavom,
alebo sa hnusila sama sebe za to, čo
mala v úmysle spáchať?!
Po príjemnej diskusii na chodbe
súdu dňa 1. 3. 2013 Poloncová s Andrém „našli spoločnú reč“ – ako sa budú
vyjadrovať pred súdom v súvislosti s diagnózami, ktoré mi
popripisovali-- samozrejme bez ohľadu na to, že mali posudzovať rok 2005 –
s časovým odstupom 5-10 rokov! – takže mali vychádzať len z dostupnej
zdravotnej dokumentácie k tomuto obdobiu.
„O skutočnosti, že došlo ku dekompenzácii stavu ma viedli už aj
aktivity p. Šidlovej v roku 2011 a 2012, kedy som bola s ňou
konfrontovaná na polícii a bolo zrejmé, že sa už jedná
o dekompenzáciu psychického stavu do obrazu poruchy s bludmi.
Kontrolný znalecký posudok bol vypracovaný takmer po 2 ročnom časovom odstupe,
kedy už došlo k zmene v psychopatologickom obraze.“
Ako šikovne to presunula
Poloncová na inú koľaj! Moje protesty proti jej svinstvám korunovala trestným oznámením proti duševne chorej
osobe!
Okrem toho neustále poukazuje, čo
proti nej podnikám odvtedy, ako vypracovala predmetný posudok! Nuž, ja sa len
bránim a brániť som sa začala až po odhalení svinstiev na môj vrub!
Nechýba milostivej panej okrem morálneho postoja aj logika?
Dúfam, že budem mať možnosť
zverejniť k tejto jej aktivite
zápisnice z výsluchov na polícii v L M, ktoré sa predbežne porovnávaním nahrávok prednesov a obsahu zápisníc javia ako korektné. A jej písomné vyjadrenia do spisov polície,
v ktorých klame, ako jej práve prišlo na um a vhod.
Posledný odsek spomenutej
písomnosti:
„Pridržiavam sa záveru svojho znaleckého posudku v tom smere, že
v čase predmetného úkonu netrpela takou duševnou poruchou, ktorá by
ovplyvňovala jej spôsobilosť pre takéto úkony, pretože primárnou motiváciou jej
podnetu bola nespokojnosť s finančným vysporiadaním za odpredané pozemky
a zdôrazňujem tiež skutočnosť, že o znalecké psychiatrické
vyšetrenie pôvodne požiadala ona samotná, čo pre jedincov s psychotickou
poruchou nie je charakteristické.“
Ak by si bola Poloncová poriadne preštudovala obsah súdneho spisu,
ktorý mala u seba od súdu zapožičaný
(ozaj, kto všetko sa v ňom asi prehrabával, kopíroval si, či
odstraňoval písomnosti, kým bol spis u Poloncovej?), musela by vidieť,
a rovnako André, že motiváciou podania žaloby bol neurčitý obsah Dohody,
v rozpore s dobrými mravmi.
Práve neochota vyplatiť zvyšok
dohodnutej sumy v Dohode bola podnetom k tomu, že som bezradná zašla
za dvoma nezávislými renomovanými právnikmi, ktorí mi vysvetlili, v čom je
zákernosť Dohody, ktorú mi manipulatívnym vyvolávaním stresu, že INA Kysuce ,
a. s. nedostane k 1. 9. 2005 povolenie na výstavbu, dali na podpis
Heringeš s Paštekom.
Ako je preukázateľné listinnými
dôkazmi založenými v spise tiež, napokon
ma začali vydierať zaplatením zmluvnej
pokuty, keď som si dovolila obrátiť sa na políciu s podozrením na podvod
z ich strany v tejto súvislosti!
Musela by vidieť – alebo
presnejšie povedané chcieť vidieť -- že
moja ochota nechať sa vyšetriť psychiatrom bola motivovaná mojou obranou voči
Heringešovi, ktorý okrem iných orgánov a subjektov aj súd ovplyvňoval
tvrdeniami, že som bola daná do invalidity pre psychické ochorenie, a teda
moje tvrdenia nemá súd akceptovať.
A argumentovala som, že
v období, keď bol na mňa nimi
vyvíjaný i nátlak, som bola vo veľmi zlom zdravotnom stave, ako dokladuje
množstvo podstúpených vyšetrení a napokon lekárkou Janíkovou
diagnostikovaná depresia.
Dožadovala som sa u sudkyne,
aby bolo vyšetrenie aj znalcami z odboru psychológie a imunológie,
keďže depresia je sprievodným znakom ochorení, pre ktoré som bola uznaná
invalidnou.
A samotná depresia má svoje
prejavy, medzi ktoré patrí aj neschopnosť konať, vnímať, uvažovať.
Pochopiteľne, že nik zo
zúčastnených na tejto špinavej akcii proti mne nemá záujem – nechce pripustiť
vyšetrenie znalcami inými ako psychiatrami, pretože by ma nemohli osočovať,
trestne stíhať, deptať.
Žiaľ, v tomto skorumpovanom
štáte s mafiánskymi praktikami reprezentantov moci a zákonnosti
nestačí žiadny dôkaz, neplatí žiadny logický argument.
Poloncovou vyhotovený posudok je datovaný 8. 1. 2011.
Dňa 20. 1. 2011 som odoslala doporučený
list Poloncovej so žiadosťou o vrátenie časti zadržanej zdravotnej
dokumentácie, keďže posudok už odovzdala súdu. (Omylom na liste je dátum 21. 1.
2011.) Menovaná sa v posudku zámerne nevyjadrovala k obdobiu, ktoré mala
posudzovať, nepribrala do konania ani psychológa, ani imunológa.
Zo zdravotnej karty odstránila
rukou písaný dekurzobvodnej lekárky z konca roka 2005, v ktorom už na
začiatku bolo napísane „Dopracovala sa k depresii.......“, jeho fotokópie, odporúčací lístok obvodnej lekárky k psychiatričke v súvislosti
s depresiou, originál a fotokópie správy lekára z 3. 10. 1998 o mojom ošetrení po
útoku zbraňou maskovanou osobou z bytu o poschodie vyššie
v bývalom mieste bydliska. Ktoré ďalšie písomnosti odstránila, netuším. Tieto si pamätám,
pretože boli pre mňa najdôležitejšie pre dokazovanie na súde.
V koho prospech „zhabala“ tieto písomnosti Poloncová?
V prospech odporcu, alebo niekoho z policajných orgánov pre získanie
informácií, či mafie v pozadí na účely „pozametania stôp a dôkazov“?
Záver posudku vypracovaného Poloncovou bol účelovo urobený
tak, aby som bola vykreslená ako paranoička s bludmi.
V texte posudku je množstvo
dezinterpretácií, výmyslov a lží, preto som ho napadla.
V dobrej viere, že kontrolný
posudok preukáže opak, som sa dožadovala vykonania posudku so zdôraznením, aby
bol pribratý aj znalec z odboru psychológie a imunológie, čo MUDr.
André nepokladal za potrebné a k nepribratiu iných znalcov získal dokonca súhlas súdu!
Samozrejme, išlo o účelové
konanie – imunológ by sa mohol vyjadriť k prejavom ochorenia CFIDS
a tendofibromyalgia a ich sprievodným znakom a prejavom,
a psychológ k charakteristike mojej osobnosti. A toto nikto zo zúčastnených
nepotrebuje. Pretože by nemohli vo svojich posudkoch tvrdiť, že trpím paranoiou
a rozprávam bludy.
Dňa 9.12. 2010 som dostala list od člena urbárskeho spoločenstva
v K N M Ing. S., ktorý mi
oznámil, že v rozpore so zákonom, bez vedomia niektorých osôb vrátane jeho osoby boli na
ich mená uzavreté zmluvy so SEVAK Žilina.
Dňa 9. 12. 2010 som odoslala na adresu bývalého policajného prezidenta
list, v ktorom som poukázala na aktivity bývalého vedenia urbariátu
a osobu JUDr. Chovanca, ktorý poskytoval vedeniu právne rady.
List bol odoslaný policajnému orgánu v Čadci, ktorý
ma k jeho obsahu vypočul dožiadaním
na OR PZ v Liptovskom Mikuláši.
JUDr. Chovanec sa snažil na PO v L M dosiahnuť, aby som
pre obsah svojej písomnosti na adresu PPZ a výpovede pred policajným orgánom v L M bola
trestne stíhaná.
Možno to bol nedostatok dôkazov,
možno policajt, ktorý o veci
rozhodoval mal dostatok súdnosti a viac charakteru, a tak vydal
uznesenie, že vec by mohla byť priestupkom a so skreslenými faktami –
prispôsobenými pre potreby JUDr. Chovanca ju odoslal na priestupkový orgán
Obvodného úradu v L M, kde sa jej „ujal“ samotný šéf JUDr. Králik.
Tu musím poznamenať, že menovaný i jeho podriadené pri iných mojich podaniach v minulosti konali
v rozpore so zákonom, a tak som si dovolila urobiť podanie
o podozrení zo zneužívania právomocí verejného činiteľa. Samozrejme, že
som nepochodila -- ani s námietkami zaujatosti neskôr pri prejednávaní
môjho údajného priestupku proti JUDr. Chovancovi.
Dňa 8. 3 . 2011 som po
telefonickej porade s pracovníkom na PPZ podala proti Poloncovej oznámenie
pre podozrenie z trestného činu nepravdivého znaleckého posudku.
Mojej žiadosti o vyšetrovanie
v tejto veci mimo polície v LM nebolo vyhovené a vec bola
pridelená policajnému orgánu v L M. Keďže tento nekonal, obrátila som sa
na PPZ znova -- so sťažnosťou.
Medzitým som sa rozhodla
zverejniť celý prípad plagátom pripevneným na hrudi a akým smerom sa
začala vec uberať je podrobne popísané na mojom blogu s názvom „slovenská
žumpa“.
Čoskoro som dostala od
policajného orgánu v L M zamietavú odpoveď k môjmu trestnému
oznámeniu na Poloncovú.
Netrvalo dlho a na základe
ďalších vykonštruovaných skutočností, lží Poloncovej, jej kolegov a starostu obce Dúbrava Janičinu, pôvodne príslušníka Justičnej
a väzenskej stráže, ktorého pracoviskom mala byť budova, kde v LM
sídli súd a prokuratúra, som dostala
koncom júla 2011 uznesenie o začatí trestného stíhania mojej osoby
pre ohováranie.
Podrobnosti k jeho priebehu sú rovnako na mojom
blogu. Porušovanie procesných práv a ustanovení policajnými orgánmi,
priestupkovým orgánom i OS v L M sú
zjavné, ale ani prokurátorom z OP L M, ani tým zo Žiliny, sa žiadnym porušovaním nezdali. Podľa nich
všetci konajú v súlade so zákonom. Je otázne, so zákonom koho.
Vyšetrovateľ totiž nariadil za
pomoci súdu v LM moje psychiatrické vyšetrenie, ktoré nemalo iný cieľ, len
„obhájiť“ Poloncovej nepravdivé tvrdenia
o mojej osobe a potvrdiť ňou vyfabrikovanú diagnózu. Učinil tak skôr,
ako som mohla do spisu predložiť na
svoju obranu množstvo písomností, ktoré preukazujú opak množstva Poloncovou
uvádzaných výmyslov a lží.
Posudok Stankoviča a Kosorínskeho som zverejnila, aby občania
tohto skorumpovaného štátu mali možnosť vidieť, čo všetko sú schopní
prisluhovači moci z tohto odboru na „triedneho nepriateľa“ nakydať.
Nahrávka, ktorú som si vyhotovila z priebehu „vyšetrovania“, a ktorú
zatiaľ nedokážem na internete zverejniť, je ukážkovým príkladom podlosti
a skorumpovanosti menovaných „znalcov“.
Otázky položené vyšetrovateľom,
na ktoré znalci mali odpovedať, boli už na prvý pohľad účelové. Títo dobre
podkutí prisluhovači režimov, ktorí na objednávku vyrábajú z nepohodlných
osôb paranoikov a schizofrenikov, bezdôvodne, alebo na základe nimi
vykonštruovaných skutočností označia probanda za spoločensky nebezpečného –
presne v duchu eštebáckych dobre známych metód, spochybňujú jeho osobu po
psychickej stránke, urážajú jeho city, ale najmä sa drzo vysmievajú jeho
bezmocnosti.
Súd v prípravnom konaní rozhodol o priznaní mi advokátky až
po výsluchoch Poloncovej, Šlepeckého, Kotianovej, policajtky MP v LM
a Janičinu. S odôvodnením, že na základe záverov v posudku
Stankoviča a Kosorínskeho je bezpredmetné, aby ma vyzýval k zvoleniu
si obhajcu! Pritom už od začiatku muselo byť vyšetrovateľovi známe na základe
záverov v posudku Poloncovej, že majú do činenia „s paranoikom
rozprávajúcim bludy“! A teda nespôsobilým sa náležite obhajovať. -J!
Zaujímavé je, že tak neučinil ešte pred tým, ako nariadil
moje psychiatrické vyšetrenie obvinenej! Po tom, ako som oznámila, že sa budem
zastupovať sama. Zrejme komusi nesedelo, že celkom logicky kladiem otázky vymenovaným
osobám pri výsluchoch a napokon by sa mohlo ukázať, kto by mal byť
obvineným a trestne stíhaným! Za ohováranie a krivé svedecké
výpovede.
Po dvoch rokoch rozhodnutie Obv. Úradu v L M
o mojej vine v priestupkovom
konaní iniciovanom JUDr. Chovancom MV
SR zrušilo s tým, že obrátiť sa
na orgány, ktoré majú rozhodovať o právach občana nie je ani priestupkom,
a rovnako za vyjadrenia pred
orgánmi v týchto súvislostiach nemôže byť občan stíhaný.
Trestné stíhanie proti mne z iniciatívy Poloncovej, v ktorom
sa vôbec nedokazovalo v merite veci – teda v čom som ju mala
ohovoriť, bolo zastavené – na
základe posudkov prisluhovačov moci psychiatrov Stankoviča a Kosorínskeho
– pre moju údajnú nepríčetnosť!!!
Je teda preukázateľné, že vnútená
návšteva psychiatrov v Sučanoch bola vopred naplánovaná a jej
výsledky dohodnuté, či nariadené niekým z pozadia.
JUDr. Chovanec mal v zásobe ešte už spomenutý žalobný návrh, ktorým ma plánuje
-- mám právo sa domnievať , že aj pod ochranou svojich klientov
z najvyšších policajných kruhov „dojedrbávať“ niekoľko ďalších rokov na
základe výmyslov, ktorými som mu mala poškodiť česť a povesť.
Zákonná sudkyňa v spore
18C-8C 367/2012 už od prvého momentu preukázala svoju zaujatosť
arogantným prístupom na úvod pojednávania dňa 15. 3. 2013, čo je zachytené aj na nahrávkach vyhotovených
v súdnej sieni, i svedectvom osoby, ktorá chcela sledovať priebeh
pojednávania.
Upieranie práva byť prítomným v súdnej sieni osobe
z verejnosti a snaha zabrániť nahrávať si konaniemne, vyhrážanie
sa pokutami pri našom argumentovaní, že
ide o práva, zaručené nám Ústavou SR majú veľkú výpovednú hodnotu! Ako
fakty – nie ako reči, ktoré na jej adresu možno
počuť v radoch občianskej verejnosti.
Dňa 9. 12. 2010 som prevzala
list od Ing. Jána Starinského, v ktorom ma upozornil na nezákonné
uzavretie nájomnej zmluvy so SEVAK-om
Žilina bez vedomia a súhlasu vlastníkov pozemkov.
Môj list z 9. 12. 2010
na adresu prezidenta PZ JUDr. Spišiaka
k tejto veci bol orgánu
doručený 13. 12. 2010.
7. 2. 2011 som bola
k obsahu podania vypočutá na OR PZ v L M.
5. 4. 2011 bol vypočutý k podaniu JUDr. Chovanec. Treba
pripomenúť, že ďalšie dve v písomnosti spomenuté osoby vypočuté vôbec
neboli!
11. 4. 2011 podal JUDr. Chovanec trestné oznámenie na moju osobu na
policajnom orgáne v Čadci, ktorý ju postúpil do Liptovského Mikuláša.
2. 8. 2011 bol vyšetrovací spis doručený z OR PZ v L M na
Obvodný úrad, odbor všeobecnej vnútornej správy – priestupkové oddelenie.
Vyšetrovateľ mjr. Ing. Pavol Čončol, ktorý je podpísaný pod uznesením ČVS:ORP-199/OVK-LM-2011 z 19. 5. 2011, zjavne povytŕhal skutočnosti z kontextu,
prekrútil ich v prospech JUDr. Chovanca tak, akoby on bol jedinou osobou
spomenutou v liste a výpovedi pred orgánom polície:
„Avšak konanie TatjanyŠidlovej, teda invektívy na adresu JUDr. Chovanca
uvedené v trestných oznámeniach môžu byť príslušným orgánom posúdené ako
priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm.
a Zákona o priestupkoch........“
16. 1. 2012ma JUDr. Králik uznal vinnou z priestupku proti
Chovancovi. Rozhodnutie oprel o množstvo dezinterpretácií a svoje
„voľné úvahy“.
8. 3. 2011 som podala na ÚBPK PPZ v Bratislave oznámenie pre
podozrenie z nepravdivého znaleckého posudku proti Poloncovej.
21. 6. 2011 mi KR PZ Žilina oznámilo, že na základe môjho podania
na PPZ vykonalo kontrolu vo vyššie spomenutom spise, ktorý bol po
odstúpení z Bratislavy do L M riadne zaprotokolovaný a 14. 6. 2011 mi vyšetrovateľ odoslal uznesenie.
Pod č. ČVS:ORP-136/OVK-LM-2011 moje podanie proti Poloncovejvyšetrovateľ Halaj odmietol.
Samozrejme, bez hlbšieho skúmania, bez riadneho dokazovania k meritu veci.
Záhadou - zatiaľ – pre mňa je, z akého dôvodu bola Poloncová vypočúvaná 13. 6. 2011 o 13.00 na Obecnom
úrade v Hutách.
20. 5. 2011som o. i. verejne
protestovala pre MÚ v Liptovskom Mikuláši aj preto, že polícia nekoná vo
veci môjho trestného oznámenia na Poloncovú pre podozrenie z trestného
činu nepravdivého znaleckého posudku.
Za povšimnutie možno stojí,
že vyšetrovateľ v prípade údajného ohovárania Chovanca datoval svoje
uznesenie rovnakým dňom, ako mal byť
deň, kedy som mala stáť s plagátom pred zariadením Poloncovej na
Starohorskej ulici č. 14 – teda 19. 5.
2011!
21. 7. 2011 vzniesol proti mne vyšetrovateľ obvinenie za prečin ohovárania
na základe trestného oznámenia Poloncovej. Táto vo svojich výpovediach k veci pred orgánom uvádza množstvo
výmyslov až lží.
Bez toho, aby mal policajný
vyšetrovateľ zadovážené dôkazy aj z mojej strany a v môj
prospech, postupoval v rozpore so zákonom porušovaním mojich práv.
Zhromažďoval len „dôkazy“ – rozumej lži – proti mne. Potreboval totiž nejaký dôvod, ako mi nanútiť psychiatrické
vyšetrenie u tých „svojich“, aby tak bola ochránená verná služobníčka moci Poloncová. Podrobnosti
k tomuto som už zverejňovala.
14. 12. 2012 prokurátor OP v L M vydal uznesenie o zastavení
môjho trestného stíhania „pre nepríčetnosť“. Podala som proti nemu
sťažnosť, pretože takýto dôvod v skutočnosti neexistuje. Už na začiatku
som zverejnila, že som si plne vedomá „skutku“ a svoju motiváciu som tiež
vysvetlila.
Akú úctu ako človek požíva pred orgánmi moci svojprávny občan, vidieť z arogantného
správania a postojov, ktoré sú súčasťou arogantného prístupu všemohúcich k nemu
na súdoch, polícii, prokuratúre a vo verejnej správe. Na mnohých
miestach nejeden štátom vydržiavaný parazit neprejavuje voči občanovi ani len
tú základnú slušnosť!
MV SR – SVS, odbor priestupkov v rozhodnutí zo dňa 6. 8. 2012, ktorým zrušilo rozhodnutie vyprodukované JUDr. Králikom z L M vo veci
môjho údajného priestupku proti
Chovancovi tým istým skutočnostiam uvádza:
„V uvedenom prípade ide o využitie subjektívneho práva na ochranu
právom chráneného záujmu pred orgánom PZ, pričom forma prednesu, teda výsluch,
či list adresovaný konkrétnej osobe reprezentujúcej jeden z orgánov,
zabezpečujúcich ochranu práv
jednotlivcov, vylučujú protiprávnosť vyjadrení obvinenej. Správny orgán
mal z uvedených dôvodov postupovať v súlade s § 76 ods. 1 písm. a)
priestupkového zákona a konanie zastaviť z dôvodu, že skutok,
o ktorom sa koná, nie je priestupkom.“
Nedôvodnosť môjho obvinenia z priestupku
napokon teda potvrdil aj nadriadený
orgán.
JUDr. Chovanec podal svoj žalobný
návrh proti mne dňa 12. 12. 2011.
Klienti JUDr. Chovanca
podali žalobu proti exprezidentovi PPZ dňa 19. 12. 2011.
Ako vidieť z tohto skromného
prehľadu aktivity našich mocipánov, kým sa rozhodovalo o miestnej
príslušnosti, ktorý súd bude rozhodovať o žalobe Chovanca proti
Šidloveja ktorý o žalobe jeho klientov proti JUDr. Spišiakovi , v zákulisí
sa odohrávalo cielené šikanovanie TatjanyŠidlovejcez priestupkové konanie
iniciované JUDr. Chovancom a trestné stíhanie iniciované MUDr. Poloncovou na príslušných „kompetentných“ orgánoch
v L M.
Nepochybne pod taktovkou
a ochranou kohosi v pozadí. Nebudem konkrétna, ale na niektorých
odpovediach na moje podania ich mám podpísaných. Nejdem hodnotiť, či odpovede
boli v známom štýle slovenskej polície
- formálne – teda „o ničom“, resp. o posúvaní prípadov dookola,
alebo „zametaní pod koberec“.
Alebo ma iba JUDr. Chovanec založením fotokópie spomenutého uznesenia do
spisu o ochranu vlastnej „osobnosti“
chcel upozorniť, „odkiaľ vietor fúka“?
Z postupov policajných orgánov a nimi
vyprodukovaných písomností
a súčinnosti ostatných aktérov z radov prokuratúr
a súdov sa zdá, že sú snahy
ovplyvňovať priebeh súdnych konaní a ich výsledkov v iných
mojich súdnych sporoch, aj keď navzájom
spolu nesúvisia v merite veci.
Patrí sem účelové dožadovanie sa
nahliadania do spisov súdu zo strany policajných orgánov, aby mohli získané
informácie posunúť ďalším záujemcom -- tým,
ktorým zákon neumožňuje nahliadať do spisov na súdoch
a polícii, porušovanie mojich práv
na spravodlivý súdny proces pred nezávislým súdom, porušovanie procesných ustanovení už
spomínanými orgánmi pri
vyšetrovaní a rozhodovaní, účelové závery znaleckých posudkov , a nemenej
sem patria aj intrigy cez rôzne osobné styky a prepojenia, zásahy do
funkcie a obsahu korešpondencie v počítači,
odpočúvanie telefonátov, zisťovanie si pohybu mojej osoby, ktoré sa
priamo dokázať, samozrejme, nedajú,
a takéto tvrdenia sú pre nich len ďalším dôkazom paranoie
a produkovania bludov.
Tieto moje posledné riadky sú
vodou na ich mlyny – najmä na mlyny kreatúr, ktoré sa „honosia“ diplomom
odborníkov z odboru psychiatrie a povoleniami vykonávať v tejto
oblasti znaleckú činnosť. Podľa nich je videnie vecí aj z iného zorného
uhla v súvislosti so slovenskými skorumpovanými orgánmi paranoia
a poukazovanie na fakty je z ich pohľadu logicky skĺbený systém bludov.
Čo na tom, že existujú preukázateľné dôkazy o skutočnostiach!
Stojí za úvahu, prečo za paranoika , ktorý rozširuje bludy
nepovažujú títo „odborníci“ seba?
Zdá sa vám logické, aby túto
diagnózu určovali občanom, ktorí sa vytrvalo domáhajú svojich práv, keď podľa
prieskumov dnes desiatky percent
slovenských občanov neveria najmä súdom, polícii a prokuratúre,
ktorí dookola musia odosielať podania na orgány, pretože tieto si z nich
robia pingpongovú loptu?
Veď o neskutočne vysokej korupcii
v súdnictve, na polícii, na
prokuratúre a vo verejnej správe na Slovensku sa otvorene hovorí už
aj minimálne v Európskej únii!