Z uznesenia 2Pv 383/11-19, zo 17. mája 2012 -- JUDr. Marian Vagač som sa dozvedela, že moja sťažnosť proti nariadeniu vyšetrenia psychiatrami nie je dôvodná, a preto ju prokurátor zamieta.
"Podľa § 142 ods. 1 TP, ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, priberie orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej priberú sa dvaja znalci."
Človeku so zdravým rozumom je jasné, že použitie týchto paragrafov TP na odôvodnenie nariadenia vyšetrenia duševného stavu obvineného z prečinu ohovárania je doslova účelovým konaním orgánov.
Najmä, ak je preukázateľné už od začiatku, že skutok sa stal - teda som stála s ceduľou na hrudi, ktorej textom som zverejňovala podlosť Poloncovej a nečinnosť polície v LM pri vyšetrovaní môjho trestného oznámenia proti menovanej pre nepravdivý znalecký posudok.
V čom spočíva zložitosť objasňovanej skutočnosti? V ničom inom, ako v tom, že je množstvo náznakov, že stíhaná by mala byť MUDr. Poloncová.
Duševný stav vyšetrujú vždy dvaja znalci a na vyšetrenie je potrebný príkaz súdu.
"Zistil som, že vyšetrovateľ nepochybil pri aplikácii citovaného ustanovenia, nakoľko mal dostatočné podklady pre takýto procesný postup."
Upriamujem pozornosť čitateľa na obsah môjho plagátu a už citovanej Správy o povesti od autora Janičinu.
Podľa ďalšej pasáže uznesenia OP nie je preukázaná existencia reálneho prepojeného vzťahu medzi poškodenou a určenými znalcami.
"Žiadny takýto dôkaz však vyprodukovaný nebol." A teda vylúčenie určených znalcov nemá opodstatnenie.
"Vyšetrenie duševného stavu nerealizujú znalci z odboru psychológie a imunológie, ale tak ako už bolo konštatované vyššie znalci z odboru psychiatrie."
Orgán prokuratúry si účelovo na argumentáciu vytrhol z kontextu túto skutočnosť. K inému prípadu znalecký kontrolný posudok má byť vykonaný psychiatrom, s pribratím imunológa a psychológa.
Práve pre túto skutočnosť bolo treba rýchle určiť vlastných psychiatrov - ak by náhodou posudok znalca z odboru psychiatrie dokazoval, že Poloncová vo svojom posudku uvádza nepravdy a výmysly, ktoré sa zrodili v jej - nie v mojej hlave!!!
Predsa psychiater ako psychiater. Rozdiel je medzi nimi však hlavne v charaktere - v morálnom profile, a v nejednom prípade aj v odborných znalostiach.
Bez ohľadu na to, čo majú psychiatri v ktorom prípade riešiť z právneho hľadiska, osobnosť probanda, prípadne jeho zdravotný stav zostávajú stále rovnaké!
Je zaujímavé, ako/až s odstupom mesiacov, či dokonca rokov od "skutkov" sa slovenské orgány činné v trestnom konaní a súdy snažia dokazovať duševný stav obvineného!
Pri takom dlhom odstupe od udalosti nie je totiž absolútne možné zistiť spoľahlivo stav obvineného v danom momente.
Zbytočne ja našim "figúrkam na šachovnici" tvrdím, že som si vedomá toho, čo som spáchala, pretože som to spáchala s plným vedomím ako dôsledok už spomenutého podlého činu Poloncovej (nevrátenie časti zdravotnej dokumentácie a nepravdivé tvrdenia v posudku) a nečinnosti polície (zametenie pod koberec môjho TO proti Poloncovej v tejto súvislosti).
Podľa prokurátora sú otázky formulované štandardne, postup vyšetrovateľa nie je z časového hľadiska závislý od vypočutia svedkov, ani od vypočutia konkrétnych svedkov.
Preložené do laickej reči: otázky sú štandardne formulované tak, aby bol obvinený buď zbavený svojprávnosti, alebo zatvorený na prevýchovu na psychiatrii, pretože pred súdom by sa mohlo preukázať, že obvinený nie je ani duševne chorý, ani neluže a krivo neobviňuje.
Za pozornosť stojí, že vydanie súdneho príkazu nie je závislé od výpovedí svedkov a dôkazov obvineného. Je to len potvrdením toho, že treba súdu predložiť výmysly a krivé svedecké výpovede, aby nezaváhal pri rozhodovaní: aby sám mohol vyhodnotiť dôvodnosť návrhu!
Zamyslite sa nad ďalšou citáciou:
"Samotný obvinený, v zmysle Trestného poriadku nemá procesnú možnosť a prostriedky na to, aby mohol ovplyvňovať čas podania návrhu, resp. samotné podanie návrhu.
Súd, ktorému bol doručený návrh sám vyhodnotí jeho dôvodnosť, a to na základe pripojených dôkazov."
Teda dôkazov intrigánov a krivých svedkov!
"Je nutné si všimnúť, či pri vydávaní príkazu na vyšetrenie duševného stavu súd nerieši skutkové okolnosti prípadu, ale zaoberá sa predovšetkým dôvodnosťou návrhu z hľadiska zdravotného stavu obvineného a teda, či tento odôvodňuje jeho vyšetrenie znalcami z odboru psychiatrie."
Sudkyni zjavne stačili lži Janičinu a Poloncovej a bolo treba vydať príkaz skôr, ako by som ich mohla vyvrátiť dôkazmi ja!
Mohlo by im to všetkým urobiť "škrt cez rozpočet" - nebol by dôvod ma donútiť podstúpiť vyšetrenia u psychiatrov, možno takých, ktorí im pôjdu "po ruke" a na predložené otázky budú odpovedať v súlade s potrebami aktérov.
"Je nutné poznamenať, že zákonodarca sa snažil zabezpečiť objektívnosť vyšetrenia duševného stavu obvineného aj tým, že takéhoto vyšetrenia povinne realizujú dvaja znalci a to nezávisle, čím ma byť garantovaná objektívnosť ich zistení.
Znalci následne po tom, ako vykonajú vyšetrenia svoje zistenia skonzultujú a musia dospieť k totožnému záveru."Ak musia dospieť k totožnému záveru, je namieste pochybovať o nasledujúcom:
"PRÁVE TAKÝTO MECHANIZMUS MÁ GARANTOVAŤ ZABEZPEČENIE DODRŽIAVANIA ZÁKLADNÝCH ĽUDSKÝCH PRÁV OBVINENÉHO.
Na záver sa mi ešte k tým svojim právam dostáva ďalšieho ponaučenia:
"Ak obvinená v bodoch 21 a 22 navrhuje, aby bola poškodená podrobená vyšetrenie na detektore lži, túto časť sťažnosti je možné vyhodnotiť ako návrh na doplnenie dokazovania o ktorej rozhodne vyšetrovateľ.
Samozrejme, ani najväčší idealista by neočakával, že vyšetrovateľ tento návrh na dokazovanie z mojej strany akceptuje - takúto rovnosť zbraní v slovenskom systéme nepoznajú! Veď ju nerešpektujú nikde a v ničom, ak ide o niekoho, kto nie je z ich "kruhov".
V súčasnom štádiu konštatovať, že skutočnosti, ktoré navrhuje obvinená sa dajú preukázať aj inými dôkaznými prostriedkami a to štandardnými výsluchmi obvinenej a poškodenej, resp. svedkov."
Nie je možné preukázať tieto skutočnosti inak, ako testom na detektore lži. Pretože údajne poškodená už vypovedala a s podporou orgánov polície, súdu, prokuratúry a svedkov veselo klame a zatĺka ďalej.
Takže detektor lži je jediným spôsobom, ako by som mohla dokázať, kto z nás dvoch klame!
Samozrejme, ani tento prostriedok nemá 100-percentnú úspešnosť, a obhospodarujú ho zase len policajti.
Záruku teda nemám veľkú, že nakoniec ešte znova nenaformulujú odborníci otázky tak, že budem nakoniec obvinenou ešte aj pomocou tohoto technického zázraku!
Takže je Vám po tomto krátkom "výlete" medzi paragrafy Trestného poriadku všetkým jasné, kde sú moje práva, však?
Slušne povedané, zrejme v análnom otvore našich všemohúcich!
