Určite nie som sama, kto je obeťou bezbrehej arogancie "všemohúcich", ktorí sú chránení zákonmi tohoto štátu. S neskutočnou drzosťou na účet obyčajných ľudí páchajú toľko špinavostí, proti ktorým sa ich obete nemajú šancu sa brániť, keďže ich zoskupenia s mafiánskymi praktikami sú nepredstaviteľne mocné a také poprepájané, že ten, kto sa nestal ich terčom vôbec neverí tvrdeniam obetí. Som terorizovaná už 35 rokov - od dôb normalizácie, kedy ma vyhodili z práce len preto, že som pracovala svedomito, čestne, nekradla som zo spoločného, ale poukazovala na nekalosti svojich kolegov - nie podlo za ich chrbtom, ale verejne, so svojím podpisom. V tom období sa všetky hodnoty, ku ktorým ma doma viedli, stali bezcenným brakom - nezapadla som medzi pritakávačov a donášačov, a tak som musela byť odstránená. Pokus zbaviť sa ma cez psychiatriu Ústavu leteckého zdravotníctva eštebákom nevyšiel - všetka česť, že si zachovali lekári tohoto zariadenia chrbtovú kosť a odmietli vyjsť v ústrety hlavným organizátorom intríg - agentovi ŠtB Zdenkovi Kašparovi a Jeronýmovi Fialovi, ktorí boli vo vedení Palubných služieb ČSA Praha.
Ale normalizátori nezaháľali - urobili zmeny v Zákonníku práce, aby sa ľahšie zbavili odporcov režimu - triednych nepriateľov a uzákonili si, že pracovník môže dostať výpoveď z pracovného pomeru pre nespĺňanie podmienok a zamestnávateľ ani nemusí odôvodniť, v čom ich dotyčný nespĺňa!
A tak som "vyletela". Od toho momentu som mala postarané "o zábavu". Mohla som sa domáhať prešetrenia veci, kde sa mi len "prisnilo". Nepochodila som nikde - a ani dodnes. Rehabilitácie boli vymyslené tiež veľmi múdro - pre tých, ktorí mali konflikty s "rodnou stranou". Ja som na ňu nemala nárok, lebo som bola "vyhodená" pre nespĺňanie podmienok - ako nejeden z nás v období normalizácie. O tom ma vehemente presviedčala akási pani , myslím Buľubášová, ktorá po novembri 1989 sedela na príslušnom oddelení MS SR.(Veď prečo by aj radila "triednemu nepriateľovi", akým spôsobom by mohol uplatniť svoje práva!)
Keď zavraždili suseda Coufala, tajného kňaza a ja som tri razy vypovedala, čo som z bytu počula v tú noc, netušila som, že až do smrti budem terčom najrôznejších perzekúcií na každom úseku svojho života. A znova sa objavilo zneužívanie psychiatrie proti mne, snahy učiniť zo mňa duševne chorú osobu. S jediným cieľom - aby boli spochybnené moje tvrdenia, nech už išlo o čokoľvek.
A tieto eštebácke praktiky sa veselo používajú proti odporcom aj v súčasnosti, ako mi to dokázala súdom určená lekárka - znalkyňa z oblasti psychiatrie MUDr. Poloncová z LM, ktorá vypracovala pre Okresný súd v Žiline v spore proti INA Kysuce posudok plný dezinterpretácií a lží, aby ma tak dehonestovala pred súdom. Neviem, či sa chcela zavďačiť súdu alebo odporcom, alebo preto, že "urážam" svojimi názormi istú kategóriu tiež-občanov, ku ktorým má asi blízko. V každom prípade posudok bol urobený so zámerom poškodiť moju povesť a dôstojnosť, a aby moje tvrdenia pred súdom boli spochybnené, tak mi ešte "vyrobi-
la " paranoidné vnímanie! Samozrejme, že ju nezaujímalo, či niečo z mojich tvrdení je preukazateľné inak ako mojimi slovami. A aby mala istotu, že predmetné obdobie, ktoré mala posudzovať, bude bez dôkazov, zlikvidovala mi zdravotnú dokumentáciu. A nielen tú, ktorá súvisela priamo s posudzovaným obdobím,ale aj takú, ktorá dokazovala, že som bola po prepadnutí maskovaným mužom, ktorý vyšiel z konšpiračného bytuč. 84 na Ul. Ľ. Zúbka č. 21 v Bratislave ošetrená na pohotovosti ! Na to mala jediný dôvod - aby mohla tvrdiť, že vyrábam konšpirácie!
Trestné oznámenie podané na dotyčnú priamo na PPZ v Bratislave bolo odsunuté do Liptovského Mikuláša, aj keď som prosila, aby vec tam nedávali, že tam má možnosť ovplyvňovať vyšetrovanie. A tak sa už dlhšie obdobie nič nedeje - azda len to, že sa hľadá spôsob, ako vec zlikvidovať, čím odôvodniť, že ona žiadny trestný čin nespáchala a všetko je len výplodom môjho chorého mozgu.
A keďže som si dovolila včera verejne protestovať proti praktikám dr. Poloncovej, príslušníčka Mestskej polície v LM identifikovateľná pod č. 034 ma vyzvala dať jej na odfotografovanie plagátik, ktorý som mala na hrudi.
Odôvodnila to tým, že "oni" už posúdia, čoho som sa dopustila, a keby som tam nemala "to" meno, tak by to bolo v poriadku! A pani ma bude žalovať! Neviem, či bolo v právomoci policajtky zaobstarávať dôkazy pre dr. Poloncovú, len na základe upozornenia, či žiadosti kohosi, koho sa to vôbec netýkalo, pretože lekárka sa pred Mestským úradom neobjavila.(Ale objavil sa tam starosta obce Dúbrava, v ktorej sa zdržiavam, a mám s ním konflikty pre podobné praktiky!) Moje skúsenosti hovoria, že ide o zastrašovanie, potláčanie slobody prejavu, represie, s akými sa stretávajú občania zo strany polície dosť často, ako mal možnosť osobne si vypočuť 4.mája 2011 aj samotný policajný prezident na stretnutí s občanmi v Žiline.Nie som teda jediná, kto sa takmer už trvale obracia na orgány a dožaduje zákonného postupu a spravodlivosti a to, čo hovorili občania verejne v Žiline len potvrdzuje, že nejde o výplody môjho paranoidného vnímania, ako sa snaží dr. Poloncová nahovoriť súdu, aby mohli proces "ukončiť" podľa svojich predstáv - tí, ktorí sú v pozadí celej veci a zrejme manipulujú priebeh sporu.
21.5.2011
