Rozkrádanie dreva - vlastníctva urbárskeho spoločenstva v Kysuckom Novom Meste ako sa zdá, nemá konca, a asi tak skoro ani mať nebude.
Vlastníci nadobudli dojem, že skončí až po tom, ako bude z ich lesov odvezený posledný vyrúbaný strom - ak sa nestane obeťou úmyselného požiaru.
Zatiaľ všetko, čo sa snažia podnikať na ochranu svojho majetku, je neúčinné. Orgány činné v trestnom konaní, a rovnako súdy totiž nekonajú, napriek snahám jednotlivcov i súčasného vedenia spoločenstva , aby rozkrádaniu zákonnými spôsobmi a včasnými zásahmi zabránili a ochránili vlastníctvo, ktoré sa denne dostáva do rúk cudzích osôb. Osôb, ktoré nemajú právo na výrub stromov z lesov a ich jediným cieľom je obohatiť sa kšeftovaním s cudzím majetkom.
Spúšť, ktorú narobilo v urbariáte v KNM bývalé vedenie pod vedením Ing. Galvánka a Ing. Ďuranu, ktorých "odborným poradcom" bol JUDr. M. Chovanec, sa súčasnému vedeniu darí len veľmi ťažko odstraňovať.
Napriek snahám prezieravejších jednotlivcov sa nedarilo viac ako päť rokov presvedčiť vlastníkov, že ich majetok je rozkrádaný pod zásterkou zmlúv, ktoré boli nezákonné a nevýhodné, a ktoré v rozpore so zákonom Galvánek a Ďurana uzatvárali v mene spoluvlastníkov a bez ich vedomia s nedôveryhodnými subjektmi. Cenu za drevo úmyselne "dojednávali" čo najnižšiu - tvrdiac, že vyššia sa nedá nikde získať, lebo drevo má všeobecne nízku výkupnú cenu.
Nik asi nebude pochybovať, že tieto "dohody" neuzatvárali "bezodplatne".
Podobné "kšefty" sa diali aj okolo nájomného za hotel Mýto, ktorého vlastníkom sú urbárnici v KNM.
Dňa 11. 12. 2010 sa konečne podarilo prelomiť stav, ktorý trval niekoľko rokov a umožňoval spomenuté bašovanie samozvancom zoskupeným okolo "figúrky" Ing. Galvánka a jeho pomocníkov.
Valné zhromaždenie bolo plné napätia, prevládali emócie - ale akoby aj nie, keď bývalé vedenie napriek tomu, že mu dávno uplynula "doba vládnutia", nemalo v úmysle rešpektovať stanovy a prianie vlastníkov, o ktorých vlastníctve rozhodovali uvedené kreatúry.
Bez ohľadu na názor väčšiny zúčastnených sa za moderátora valného zhromaždenia nominoval JUDr. M. Chovanec, ktorý sa snažil rôznymi úskokmi zabrániť zvráteniu situácie a neumožniť zmenu vo vedení urbárskeho spoločenstva. Rôznymi manipuláciami, intrigami a ohlupovaním zúčastnených chcel docieliť, aby vlastníci neverili tým spoluvlastníkom, ktorí sa snažili už dlhšie obdobie otvoriť ostatným oči poukazovaním na nevýhodnosť a nezákonnosť zmlúv, ktoré bez ich vedomia a schválenia v mene všetkých uzatváral Galvánek a spol., a aby ich prívrženci neboli prehlasovaní pri voľbe do nového výboru, upreli právo vlastníkom hlasovať podľa výšky podielov tak, ako to majú zakotvené v stanovách spoločenstva.
Napokon galvánkovská klika doplatila na svoj nezákonný spôsob "boja" a do nového výboru bola zvolená prevažná väčšina nových členov.
Neochota a prieťahy pri odovzdávaní agendy urbárskeho spoločenstva starým vedením malo jediný cieľ: získať čas na kamufláž nezákonností - likvidáciou písomností, dokladov a dokumentácie, falšovaním nájomných zmlúv, ktoré už stratili platnosť a "vyrábaním " ich nových verzií, ktorými by sa platnosť zmlúv predĺžila, aby spriaznené "biele goliere" mali možnosť ďalej sa obohacovať na úkor vlastníkov.
Členovia nového vedenia sa od svojho zvolenia snažia odhaliť všetky nezákonnosti a podvody, docieliť nápravu v prospech ostatných - vlastníkov, ktorí sa pasívne prizerajú, resp. nechcú vidieť, ako ktosi rozkráda ich vlastníctvo, nechávajú na sebe parazitovať "biele goliere", ktoré "v tom vedia - na rozdiel od nich - veľmi dobre chodiť" a vedia, že na svojej strane majú skorumpované orgány činné v trestnom konaní, i súdy - početnú síce menšinu, ale vplyvných "kamarátov".
Blokovanie vyšetrovania veci/podaní najrôznejšími údajnými - najmä však ich formálnymi a neraz fiktívnymi - nedostatkami "nahráva do kariet" zlodejom každého druhu, ktorí lačnia po cudzom majetku a bezprácnych ziskoch.
Zákernosť týchto indivíduí s mafiánskymi praktikami siaha až tak ďaleko, že z pomsty v poslednom období už po druhý raz podpálili kysuckonovomestskému urbárskemu spoločenstvu les!
Takí istí sú si svojou neotrasiteľnou pozíciou títo chránenci skorumpovaných slovenských kompetentných orgánov - najmä polície a súdov!
Slovenská republika aj v tomto prípade dokazuje, že nie každé vlastníctvo požíva ochranu v zmysle zákonov, Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a zákonných slobodách; že vlastníctvo ochranu požíva len v prípade takých, ktorých vlastníci , resp. "vlastníci" "na to majú" - teda majú možnosť korupcie - samozrejme skrytej, ovplyvňovania a väzby na úplatných policajtov a sudcov. Lebo: na Slovensku je to tak!
