Skrývať sa za štát a verejný záujem sa na skorumpovanom Slovensku stalo módou a neoddeliteľnou súčasťou fungovania "trhového hospodárstva" v praxi. Prevažne v podobe "trhni" čo z koho môžeš ešte odtrhnúť a ošklbaní "nech si trhnú nohou".
Funguje to tu už minimálne 20 rokov. Vo verejnom záujme sa habe majetok jednotlivcom a tento právny akt sa nazýva vyvlastňovaním.
Chudák, ktorý vlastní nejaký kúsok pozemku, či pôdy, prípadne budovu má smolu, že mu jeho predkovia po sebe nejaké dedičstvo zanechali.
Nielen, že desaťročia minulý režim bezodplatne majetok našich predkov užíval a v nejednom prípade aj devastoval, ale zákonmi, ktorých autori patria do kategórie "goríl", i v súčasnosti cestou účelových zákonov oberá znova dedičov o znovu nadobudnuté vlastníctvo.
Vyvlastňovanie, či údajné vydržanie a podobné "inštitúty" sú najvhodnejším spôsobom, akým sa dopracovať k cudziemu majetku.
Spoločnosti, ktorých náplňou je podnikanie, a teda tvorba zisku pre seba, využívajú bezmocnosť jednoduchých ľudí.
Je krátko pred voľbami, a tak treba rýchle ešte povyvlastňovať tých, ktorí odmietli podpísať zmluvy, s ktorých obsahom z nejakého dôvodu nesúhlasia. Čo keby sa náhodou po voľbách s príchodom novej politickej garnitúry zákon zmenil v prospech občana?
Akéže ohľady na právo občana? A čo tam po nejakých dobrých mravoch!
Národná diaľničná spoločnosť, a. s. prostredníctvom Proma Invest, s. r. o. Žilina už začiatkom roka 2009 začala doručovať podielovým spoluvlastníkom urbárskeho spoločenstva v K N M kúpne zmluvy na odpredaj ich podielov na stavbu Diaľnica D3 Brodno - Kysucké Nové Mesto.
Podľa textu zmluvy má im dotyčná oslovená osoba odpredať za dohodnutú kúpnu cenu to, čo má konkretizované ako predmet kúpy.
Tou dohodnutou kúpnou cenou, samozrejme, navrhovatelia chápu cenu podľa znaleckého posudku z daného obdobia, kedy začali organizovať výkup.
Pod dohodou rozumejú vlastný diktát, bez ohľadu na trhovú cenu pozemkov v danej lokalite.
Dohodou rozumejú diktát vlastníkovi bez toho, aby v tomto smere vzali na vedomie jeho námietky.
Tento diktát, ktorý umožňuje "gorilám" zákon, je jednou z ukážok rovnosti občana pred zákonom!
A poistený ho majú vyvlastňovaním, proti ktorému len zriedka niekto môže uspieť - aj preto, že obeť nemá na žaloby a súdne spory trvajúce desaťročia, za ktoré neposlušného jednotlivca štát prostredníctvom úplatných sudcov potrestá tak, že ho oberie o množstvo peňazí, i energie - až kým nekapituluje.
Dňa 1. marca 2012 som sa divadielka zvaného vyvlastňovacie konanie zúčastnila osobne na KSÚ v Žiline.
Mojou hlavnou námietkou, prečo som nepodpísala kúpnu zmluvu, a rovnako zmluvu o dočasnom zábere bola skutočnosť, že nemôžem sama rozhodovať o podielovom spoluvlastníctve bez súhlasu ostatných, a že sa na podielové spoluvlastníctvo urbárskeho majetku vzťahuje osobitný zákon, ktorý by som takto porušila, pretože predmetom kúpy sú podiely z vlastníctva uvedeného na LV Urbárskeho spoločenstva v K N M .
Ďalej som poukázala na to, že Proma Invest nebola schopná po dva razy vystaviť zmluvy s mojimi bezchybnými osobnými údajmi, aj keď som jej zástupcov písomne na ne upozornila.(Návrhy chybných zmlúv a ďalšiu korešpondenciu mám k dispozícii.)
Okrem toho som poukázala na to, že kúpna cena je neprimeraná - pretože súdna znalkyňa Ing. Škorvagová v posudku č. 59/2009 stanovila všeobecnú hodnotu pozemkov v nadväznosti na žiadosť Ing. I. Ďuranu v podstate na rovnaký typ pozemkov v takmer totožnej lokalite v priemere na 23,92 E za m2, čo je dosť veľký rozdiel oproti sumám uvádzaným k jednotlivým čiastkam pozemkov podľa znalca, ktorý robil posudok pre NDS, a. s.(Ním uvádzané sa pohybujú v rozpätí od 10,7 po 20,61 E za m2 v troch prípadoch.)
Namietala som ako hlavný dôvod pre neopodstatnenosť vyvlastňovacieho konania rozpor v zákonoch.
Vyvlastňovaciemu orgánu však stačí, že som nepodpísala zmluvy, a teda on zo zákona ma vyvlastní a na dôvažok aj s postihom!
Tým postihom je , že nedostanem vyplatenú kúpnu cenu navýšenú na 1,2-násobok náhrady, ako umožňuje zákon pri dobrovoľnom odpredaji!
Nikoho nezaujíma rozpor v zákonoch, ktoré občana stavajú do role vedomého porušovateľa, naviac s tým, že svojím podpisom na kúpnej zmluve vlastne preberá zodpovednosť aj za to, o čom v momente podpisovania zmluvy nevie, o čom nemôže tušiť, aj za to, za čo on osobne nemôže ručiť v zmysle čl. IV. predmetnej kúpnej zmluvy. Podpisuje, že jeho zmluvná voľnosť nie je ničím obmedzená. Tým si kupujúci zabezpečuje "čisté ruky" pre prípad možných budúcich problémov!
S odstupom pomaly dvoch rokov som zistila, že okrem asi 4 spolupodielnikov, bez toho, aby ostatní navzájom o sebe vedeli, ostatní podieloví spoluvlastníci svoje príslušné čiastky odpredali.
Zmenšili tým spoločný majetok čo do výmery, pričom im výška podielu na zmenšenom majetku zostala rovnaká! Tým poškodili nás, ktorí sme nechceli zákon porušiť!
Na subjekt vystupujúci v mene štátu sa nevzťahuje známe "neznalosť zákona neospravedlňuje"! Toto štát aplikuje len na občanovi, obyčajnom človeku, ktorý šikovné právnické kľučky vôbec nie je schopný postrehnúť ako pre všeobecne nízke právne vedomie slovenských občanov, tak neraz aj pre vysoký vek.
Za vedomé porušenie zákona teda nebudú stíhať subjekt, ktorý občana prinútil k podpisu zmluvy či už pod hrozbou vyvlastňovacieho konania a nižšej náhrady z neho plynúcej, alebo ľsťou, ktorú proti občanovi subjekt použil.
Je vôbec dôvod na vyvlastnenie, pretože občan nepodpísal zmluvu, ktorá je v rozpore so zákonom?
Je dôvod nepriznať mu náhradu v plnej výške preto, že štát má zákony, ktoré si navzájom odporujú?
Je dôvod na oboje uvedené len preto, že zákonodarcovia nie sú schopní odstrániť uvedené rozpory?Som presvedčená, že v prvom rade štát by mal zosúladiť zákony v tejto oblasti, a potom ich uplatňovať na občanovi.
Domnievam sa, že je povinnosťou príslušných štátnych orgánov, aby zaujali k tomuto problému záväzné stanovisko a zákonom vyjadrili, či vo verejnom záujme v prípade pozemkového spoločenstva bez právnej subjektivity môžu jednotlivci odpredávať svoje podiely na spoločnom vlastníctve bez vedomia a súhlasu ostatných spolupodielnikov, aby neboli vystavovaní dezinformáciám - neraz cieleným - ako sa stalo za minulého vedenia v kysuckonovomestskom urbárskom spoločenstve, kedy síce bolo v prípade snáh SEVAK-u Žilina konštatované, že je podpisovanie zmlúv protiprávne, ale zároveň boli vlastníci nabádaní, aby nepredávali za menej ako .../m2!
SEVAK Žilina - spoločnosť, ktorá podniká v oblasti vodární a kanalizácií vyvíja všetko úsilie, aby sa dostala k predmetným pozemkom - pre ňu je verejným záujmom rozšírenie zariadení, pričom za služby, ktoré občanom poskytuje, inkasuje príslušné poplatky.
V danom čase sa spoločnosti vyvlastnenie odporujúcich nepodarilo dosiahnuť. Najmä preto, že bez ich vedomia bola v ich mene so SEVAK-om uzavretá pre spolupodielnikov nevýhodná nájomná zmluva, ktorá bola neskôr napadnutá na súde žalobou.
Dnes zase SEVAK vyvíja podobné snahy - tvrdiac, že sa s občanmi navrhnutými na vyvlastnenie dohodnúť na finančnej výške nedá. A pritom občania nepožadujú nič viac, ako sa uvádza v posudku znalkyne Ing. Škorvagovej - teda 23,- E/m2!
Tí, ktorí v minulosti bez odporu predali, samozrejme, predali za nižšie ceny - ale ich "zmluvná voľnosť obmedzená nebola" - nemuseli na odpredaj pristúpiť. Nemôžu teda namietať, že niekto dostal "dnes" viac, ako oni "včera".
Z uvedených príkladov je zrejmé, ako sa "verejný záujem" zneužíva na úkor slovenského občana v prospech "gorilích" lokálnych zoskupení. Na rozhodnutiach proti občanovi participujú orgány, ktoré by mali rozhodovať nezávisle a objektívne. To by sme ale museli byť niekde inde - nie na Slovensku!
Podľa žalobného návrhu z advokátskej kancelárie v Čadci, ktorý podali proti dvom členom urbárskeho spoločenstva Ing. Ďurana a Ing. Galvánek, ktorí boli vo vedení spoločenstva v K N M v minulom období, sa ako argument na určenie relatívnej neplatnosti darovacej zmluvy uvádza nasledujúce:
1.V zmysle § 40 ods. 1 OZ: Ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorý vyžaduje zákon, alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
2.V zmysle § 140 OZ : Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa žaloby, z ktorej citujem, odporkyňa podiel darovala odporcovi bez toho, aby išlo o blízku osobu a neponúkla svoj spoluvlastnícky podiel na odkúpenie ostatným spoluvlastníkom uvedeným na LV č. 8707, čím došlo k porušeniu zákonného predkupného práva spoluvlastníkov a z tohoto dôvodu by mala byť darovacia zmluva relatívne neplatná. Ponuka na výkon predkupného práva sa musí podať v písomnej forme.
Dňa 1. 10. 2007 adresoval JUDr. Milan Chovanec SVS-inžiniering, s. r. o., Bôrická cesta 107, Žilina písomnosť, v ktorej sa píše o .i. aj toto - citujem:
"Následne sme však zistili, že sa predkladáte členom nášho pozemkového spoločenstva kúpne zmluvy na vykúpenie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam, ktoré ste si hodlali prenajať.
Týmto si Vás dovoľujeme upozorniť, že nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. 3177 k. ú. Kysucké Nové Mesto sú tzv. spoločnou nehnuteľnosťou, ktorá skutočnosť je vyznačená na liste vlastníctva v položke Iné údaje:"Pasienkový urbár" a z toho dôvodu nie je možné parcely, ktoré sú zapísané na LV č. 3177 deliť, nie je možné prevádzať spoluvlastnícke podiely len k niektorým parcelám alebo ich častiam. Je možné prevádzať spoluvlastnícke podiely len k všetkým nehnuteľnostiam vedených na liste vlastníctva naraz.
Vzhľadom k tomu navrhujeme riešenie, ktorým s Vami uzavrieme nájomnú zmluvu vo výške 15,- Sk/m2 ročne stým, že po schválení pripravovanej legislatívnej zmeny, podľa ktotrej bude môcť výbor pozemkového spoločenstva predávať nehnuteľnosti môžeme pristúpiť ku kúpnej zmluve.
S úctouza urbariát
JUDr. Milan Chovanec, advokát"
Dňa 9. 6. 2011 adresoval JUDr. Milan Chovanec urbárskemu spoločenstvu v K N M - vopred upozorňujem že v inej súvislosti - písomnosť, z ktorej vyberám a citujem:
"Podaním zo dňa 19. 5. 2011 som Vás ako spoluvlastník vyzval aj na odstránenie Vami zavineného protiprávneho stavu, keď ste bez súhlasu mňa ako spoluvlastníka a predpokladám, že aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov previedli bezplatne nehnuteľnosti patriace do nedeliteľného užívania členov pozemkového spoločenstva."
Potešenie bude na mojej strane, ak mi kompetentný orgán Slovenskej republiky dá svoje stanovisko, ako si má občan vysvetľovať právo "verejne sa zaujímajúcich" o jeho podielové spoluvlastníctvo na používanie donucovacích prostriedkov, ktorými sú zmluvy v rozpore so zákonom, či vyvlastňovacie konanie za neochotu porušiť zákon.
A tiež, podľa akého zákona môžu uvedené donucovacie prostriedky používať subjekty, ktoré sa snažia každú svoju podnikateľskú aktivitu posväcovať verejným záujmom!
