sobota 14. apríla 2012

Nie je gentleman ako gentleman, a pre mnohých je problémom zachovať si tvár aj sám/sama pred sebou

Dňa 11. 4. 2012 som bola predvolaná na výsluchy svedkov vo veci ČVS: ORP-295/OVK-LM-2011 na políciu na Komenského ulicu v Liptovskom Mikuláši.
Krátko po deviatej ráno som už sedela vo vestibule budovy.
O 09.42 do budovy vošla policajtka Čupková z MP v LM v sprievode kolegu, s ktorým išli spoločne nahor za vyšetrovateľom. 
Vzápätí som telefonicky zdola zavolala do jeho pracovne na linku 3626 ja, že som už prítomná a asi o 3 minúty spoločník policajtky Čutkovej zišiel nadol.
Keď som prišla nahor  v sprievode vyšetrovateľa, policajtka stála predo dvermi jeho pracovne a spolu sme chvíľu čakali ešte čakali vonku.

Chúďa pani policajtka! Sama sa bála ísť na výsluch? Potrebovala, aby ju odprevadil kolega až predo dvere miestnosti, v ktorej prebiehalo vypočúvanie?

Po jej výsluchu som pred jedenástou zišla nadol a na chvíľu som si sadla vonku na lavičku pred policajnou budovou.
Vyšetrovateľ medzitým odišiel na obed.

Bolo asi 11.15 hod., keď som spozorovala, že do budovy vošla MUDr. Poloncová. Aký mala dôvod prísť tak skoro, si môžem len domýšľať.
Ihneď som sa pobrala späť aj ja. Asi po 20 minútach dotyčná vyšla z budovy a o nejakú chvíľu sa vrátila v sprievode MUDr. Šlepeckého.
Bolo 11.45 hod., keď MUDr. Šlepecký objavil v prichádzajúcom civilovi kamaráta, s ktorým si tykal: Idem za Tvojím kolegom Urbanovičom a nehlási sa.
Oslovený po krátkom rozhovore odišiel do traktu naľavo od okienka informátorky a po ďalšej chvíli vyšiel von rozhodiac rukami, že sa nehlási a odobral sa na poschodie.
Medzitým som videla prísť vyšetrovateľa späť, ale neupozornila som na jeho príchod zvedavá, ako bude akcia pokračovať.

Zakrátko vyšetrovateľ s kolegom zišli nadol a začala medzi nimi prebiehať  konverzácia.
MUDr. Šlepecký sa u vyšetrovateľa začal domáhať toho, aby mohol ísť na výsluch spolu s MUDr. Poloncovou. Vyšetrovateľ mu vysvetlil, že on zo zákona pri jej výsluchu prítomným byť nemôže.
Podišla som do ich blízkosti a sledovala, ako bude postupovať vyšetrovateľ, na ktorého MUDr. Šlepecký začal tlačiť návrhom,  že nemajú s pani Kotianovou čas prísť, aby ich  prišiel vypočuť na pracovisko!!!

Dúfam, že by vyšetrovateľ bol postupoval aj v mojej neprítomnosti podľa zákona rovnako, ako postupoval, keď som sledovala rozhovor. 
Slušne upozornil MUDr. Šlepeckého, že ja  - obvinená advokáta nemám, preto mám právo byť pri ich výsluchoch a klásť im otázky, že ho predvolával telefonicky, a ak nemôže dnes, predvolá ho písomne na inokedy a v prípade, že by sa na predvolanie nedostavil, musel by postupovať podľa zákona.
Následne sa pán klinický psychológ chcel dostaviť spoločne s MUDr. Kotianovou, ale vyšetrovateľ mu zamietol aj tento pokus.

Keď potom prišiel v stanovenú hodinu, nevychádzala som z úžasu nad spôsobmi, akými sa prezentoval - bolo z nich vidieť zjavnú neúctu k orgánu a dúfam, že to bol  len veľký vekový rozdiel medzi ním a vyšetrovateľom, ktorý  nedovolil vyšetrovateľovi, aby ho napomenul, ako treba sedieť na stoličke v úradnej miestnosti, že v budove je zakázané používať mobil, a že jeho slovný prejav by mal byť na úrovni vysokoškolsky vzdelaného človeka.

Z môjho pohľadu však aj tieto skutočnosti poukazujú na charakter človeka a pomáhajú mi utvoriť  si o ňom  obraz. Nielen na základe obsahu jeho výpovede, ktorá sa veľmi odlišuje od skutočnosti!


A ukazujú aj na spôsoby zaužívané v tejto skorumpovanej spoločnosti - snahy nakontaktovať sa na vyšetrovateľa cez kamaráta, ktorý je jeho kolegom! Ktorý by  prípadne mohol veci "zaonačiť" a posúvať ich smerom, ktorý je žiadúci pre údajne poškodenú MUDr. Poloncovú, aby sa prestala nepríjemne cítiť z  mnou zverejnených - podľa jej tvrdošijného zapierania nepravdivých tvrdení, ktoré som uviedla na plagátiku v súvislosti s jej znalcovskou činnosťou.

Do smiechu mi bolo, keď osoby, ktoré na výsluch prišli, boli vyzvané odpovedať, či poznajú moju osobu, či som totožná s tou paňou a s tou paňou!

Vedomé si toho, že v miestnosti nik iný sedieť nebude, pretože na to nemá právo, takmer suverénne tvrdili, že som tá, ktorá 19. 5. 2011 stála pred budovou na Garbiarskej ulici, ktorú majú vo vlastníctve MUDr. Poloncová a MUDr. Šlepecký a v ktorej majú pracoviská oni, i MUDr. Kotianová. Všetkým bez rozdielu som sa javila ako tá dotyčná, ktorá pred budovou mala stáť - vtedy, kedy vykonštruovali dotyčné osoby. Pritom na množstvo iných okolností si nie sú schopní si spomenúť, lebo to už bolo predsa takmer pred rokom!


Musím poznamenať k celej veci ešte jednu dôležitú skutočnosť.

Po márnych výzvach - telefonátoch a doporučenom liste, aby mi MUDr. Poloncová vrátila zadržané písomnosti, som vec konzultovala telefonicky na príslušnom oddelení PPZ v Bratislave a  na tomto základe  som potom osobne v Bratislave podala trestné oznámenie proti znalkyni v zmysle príslušného zákona.

Podanie bolo odoslané do Liptovského Mikuláša,  kde tá istá polícia, ktorá dnes trestne stíha mňa, môjmu podaniu nevenovala inú pozornosť, ako dobre známe "zametenie pod koberec" - ani jej nenapadlo, aby sa tak cieľavedome rýpala v prípade nepravdivosti znaleckého posudku  - jeho príslušných častiach, v ktorých znalkyňa o mojej osobe uvádza nepravdivé skutočnosti, ktorými sa snažila moju osobu poškodiť v súdnom konaní, ako sa teraz rýpe už tretí vyšetrovateľ v tom, či som to bola ja, kto 19. 5. 2011 stál pred budovou patriacej z časti Poloncovej a z časti Šlepeckému na Garbiarskej ulici v Liptovskom Mikuláši  pri benzínovej čerpacej stanici firmy Shell na hrudi s plagátikom s "hanlivými výrazmi" - ale len  podľa vnímania tejto kategórie ľudí -  alebo to bol niekto iný, či to bolo doobeda, alebo neskoro poobede a či to bolo vôbec tak, ako kolegovia Poloncovej tvrdia. 
A keď bude ešte niekoľko výsluchov, tak už budú mať  všetci stopercentnú istotu vo všetkom ! 
Po dôkladnom oboznámení  sa s obsahom mojich výpovedí a písomností, ktoré na svoju obranu predkladám, prispôsobia svoje najbližšie výpovede tak, aby všetko do seba zapadlo! Predurčuje ich k tomu ich povolanie a prax v odbore psychológia a psychiatria. Ide predsa o to, aby som bola postavená pred súd v trestnom konaní!

Čo na tom, že vedome zveličujú, i klamú!? Kto by ich za tie podlosti,  lži a krivé obvinenia stíhal? Veď ani žalovať ich nemôžem, aby ma zase neobvinili z trestného činu ohovárania dôveryhodných, vysokoškolsky vzdelaných, v lokálnej hierarchii "hodnôt" majúcich "cenu" privilegovaných všemohúcich, ktorým do kariet hrá ešte aj bezbrehá korupcia všade, kam sa obrátim o pomoc ja!